Ombudsman (verejný ochranca práv) v Slovenskej republike

Inštitút verejný ochranca práv v minulosti u nás neexistoval a Slovenská republika ho musela vytvoriť ako splnenie jednej z podmienok pre náš vstup do Európskej únie. V našich podmienkach je to teda nový orgán. Historicky to však nie je nový orgán. V roku 1809 Švédsko v súvislosti s vtedajšou zmenou ústavy ako prvá krajina na svete vytvorila parlamentný kontrolný orgán, ktorý dostal názov ombudsman. Príklad nasledovalo v roku 1919 Fínsko, neskôr Nórsko (1963), Dánsko (1955), Nemecko (1959), Nový Zéland (1962), Guayana (1966), Tanzánia (1966), Veľká Británia (1967), Nebraska (1969), Maurícius (1970). Dnes jestvuje v asi 60 štátoch sveta. V nadnárodnej oblasti vytvára funkciu podobnú funkcii ombudsmana Petičný výbor Európskeho parlamentu v Luxemburgu.

Na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý, kto sa domnieva, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánu verejnej správy boli porušené základné práva a slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. Ombudsman tiež skúma, či orgány verejnej správy sú činné alebo nečinné. Tento inštitút umiestnený mimo chierarchie štátnej správy a bez sankčnej právomoci, má za úlohu usilovať sa výlučne prostredníctvom odporúčaní o spravodlivosť a ľudskosť každej nespravodlivosti zo strany štátu. Ombudsman má donucovaciu moc, jeho právo sa neopiera o žiadnu moc, je to nežné právo.