Hľadaj Zobraz: Univerzity Kategórie Rozšírené vyhľadávanie

45 035   projektov
0 nových

Veterná erózia - Vypracované otázky

«»
Prípona
.docx
Typ
vypracované otázky
Stiahnuté
6 x
Veľkosť
0,1 MB
Jazyk
slovenský
ID projektu
46167
Posledná úprava
28.09.2015
Zobrazené
1 185 x
Autor:
anicka.zvazijova39
Facebook icon Zdieľaj na Facebooku
Detaily projektu
Popis:
1,. Definujte pojem veterná erózia(ďalej len VE)
VE spôsobuje rozrušovanie pôdneho povrchu mechanickou silou vetra - abrázia, odnášanie pôdnych častíc vetrom - deflácia a ukladanie na inom mieste - akumulácia. Ide o fyzikálny jav ovplyvňovaný fyzikálnymi vlastnosťami pôdy, kinetickou energiou vetra a viacerými ďalšími faktormi.

2., VE posuvná - čeriny, barchany, duny (definícia)
VE posuvná - vyskytuje sa hlavne na piesočnatých územiach bez vegetačného krytu. Jej výsledkom sú piesočné presypy, vyskytujúce sa hlavne na morských pobrežiach, v púšťach a pozdĺž veľkých riek. Staré piesočné presypy, ktoré sú dnes obyčajne zarastené umele založenou vegetáciou sa u nás vyskytujú na južnom Slovensku,. Typickými útvarmi piesočných presypov sú čeriny, barchany a duny.
Čeriny - sú vzhľadom podobné k mierne zvlnenej vodnej hladine a sú najmenším útvarom vznikajúcim pôsobením vetra na sypkú hmotu. Výška jednotlivých vĺn dosahuje 3-5 cm, maximálne 10 cm, dĺžka 15-30 cm a šírka je rovná asi desaťnásobku výšky. Čeriny sa vytvárajú už za miernejšieho vetra a obyčajne pokrývajú povrch barchanov a dún.
Barchany- sú väčšie útvary a v pôdoryse majú charakteristický tvar konského kopyta. Ak narazí vzdušný prúd unášajúci pôdne častice na hocijakú prekážku ( trs trávy, krík, kameň, a pod. ), spomalí rýchlosť a začne ukladať premiestňovanú hmotu. Spočiatku narastá za prekážkou závej, neskôr taktiež návej na náveternej strane až do úplného zasypania prekážky. Postupne sa náveterný svah preťahuje v miernom sklone proti smeru prevládajúceho vetra a vytvorí sa hrebeň, za ktorým potom strmšie klesá svah záveterný. Pravidelný tvar barchanov sa vyvinie iba na území, kde prevláda jednosmerný vietor. Barchan dosahujú výšku 10-20 m, ale aj 70 m. Ich náveterná strana má sklon 5-12˚ a záveterná približne 30-45˚. Nie sú to útvary stabilné, ale sa posúvajú v smere prevládajúcich vetrov.

Kľúčové slová:

veterná erózia

barchan

klimatické faktory

odnos pôdy

organizačné opatrenia



Obsah:
  • 1,. Definujte pojem veterná erózia(ďalej len VE)
    2., VE posuvná - čeriny, barchany, duny (definícia)
    3., Potenciálna - ideálna erozia - rozdiel + def.
    4., Lokality s najväčším výskytom VE v SR
    5., Uveďte min. 5 negatívnych účinkov zapríčinených VE
    6., Pohyb pôdnych častíc vo forme suspenzie
    7., Pohyb pôdnych častíc vo forme saltácie
    6., Pohyb pôdnych častíc posúvaním
    8., Pôdne faktory ovplyvňujúce intenzitu VE
    9., Klimatické faktory ovplyvňujúce intenzitu VE
    10., Geografické faktory ovplyvňujúce intenzitu VE
    11., Antropogénne faktory ovplyvňujúce intenzitu VE
    12., Zatrieďte rastliny (tiež poľnohospodárske plodiny) podľa ochranného efektu voči účinkom VE (od najlepšieho po najhoršie)
    13., Aká je prípustná strata pôdy, uveďte od čoho závisí?
    14., V akých jednotkách sa vyjadruje odnos pôdy, uveďte tiež prepočty.
    15., Organizačné opatrenia proti VE
    ...
    ...
    ...
    71., Čo sú to tzv. melioračné osevné postupy, vhodné druhy
    72., Čo sú tzv. melioračné (pionierske) dreviny, príklady
    73., Aké funkcie plní zeleň v poľnohospodárskych pod
    74., Čo sú to fytoncidy (príklady) druhy
    75., Čo sú to tzv. špinavé prevádzky, ktoré druhy sa hodia na ich maskovanie
    76., Delenie zelene z hľadiska plošného zastúpenia
    77., Čo sú to remízky (vymenuj, druhy)
    78., Aká je to maskovacia zeleň
    79., Zeleň na nevhodných pôdach pre poľnohospodárske využitie (druhy)
    80., Aká je to tzv. líniová zeleň
    81., Význam brehových porastov - druhy
    82., Zeleň pozdĺž komunikácií - druhy
    83., Zasakovacie lesné pásy - druhy
    84., Porastový plášť - význam, druhy
    85., Bodová zeleň - význam, druhy
    86., Využitie drevinnej vegetácie pri ochrane a tvorbe krajiny (min. 5)