Konvent o budúcnosti Európskej únie

Diskusia o budúcnosti Európskej únie (EÚ) bol proces, ktorého hlavnou úlohou bola komplexná reforma inštitucionálneho a právneho rámca EÚ.

V posledných rokoch sa stala reforma Európskej únie a jej Zmlúv naliehavejšia hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé, ukázalo sa, že v rozhodovacom procese EÚ existovalo mnoho prekážok a tie mohli byť odstránené len reformou inštitúcií. Naliehavosť reforiem urgovalo pochopenie, že rozšírenie komplikácie iba zväčší. Okrem toho sa stala evidentnou priepasť medzi EÚ a jej občanmi. Lídri EÚ sa preto rozhodli, že prišiel čas na hlbokú debatu o cieľoch EÚ, jej zmluvách a inštitúciách.

V roku 1989 bol Európsky parlament (EP) oficiálne poverený Európskou radou (ER), aby vypracoval ústavu EÚ. Prvým krokom bolo sformulovanie názorov na stretnutí v Nice v roku 2000 ktorého výsledkom bola Deklarácia o budúcnosti EÚ, zakomponovaná do Zmluvy z Nice ako Deklarácia číslo 23. Jedným z prvoradých cieľov bolo väčšie priblíženie EÚ k občanom Európy a pokus o odstránenie imidžu byrokracie, ktorý si EÚ v priebehu rokov vybudovala. Vrcholní predstavitelia EÚ sa domnievali, že vytvorenie diskusného fóra pomôže odstrániť niektoré pálčivé otázky, ktoré spôsobujú napätie medzi členskými krajinami. Deklarácia z Nice určila štyri hlavné rámcové témy:

1. Organizácia rozdelenia kompetencií medzi EÚ a členskými štátmi.
2. Zjednodušenie základných zmlúv o EÚ tak, aby boli zrozumiteľnejšie a aby sa nezmenila ich podstata.
3. Vytvorenie európskej ústavy, určenie štatútu Charty základných práv, ktorá bola prijatá v Nice.
4. Úloha a postavenie národných parlamentov v budúcej európskej architektúre.
...