Stav slovenskej ekonomiky

Po spoločenských a politických zmenách z konca roku 1989 sa slovenská spoločnosť, ako súčasť Československa, rýchlo vybrala cestou transformácie na modernú spoločnosť západoeurópskeho typu. Prechod slovenskej ekonomiky na fungujúcu trhovú ekonomiku schopnú úspešne súťažiť s rastúcimi európskymi a globálnymi konkurentmi zohral v tomto procese transformácie kľúčovú úlohu. Vývoj slovenskej ekonomiky od roku 1993 bol veľmi špecifický, pretože ekonomika musela čeliť značným ekonomickým turbulenciám vyplývajúcim z rozdelenia Československa, ktoré dočasne pozastavili počiatočné pozitívne výsledky procesu transformácie. V roku 1993 klesol HDP o 3,7%, inflácia predstavovala 25,1% a nezamestnanosť sa vyšplhala na 12,7%. Vďaka reštriktívnej menovej politike a 10-percentnej devalvácii meny sa v uvedenom roku zachoval pomerne stabilný makroekonomický rámec. Postupne sa však spomalili štrukturálne reformy, vrátane privatizácie a reštrukturalizácie bankového a podnikového sektora.
V období 1994-1996 slovenská ekonomika zaznamenala rekordný rast HDP, a to dokonca aj v porovnaní s ostatnými transformujúcimi sa ekonomikami. V rokoch 1994 a 1995 sa rast dosahoval predovšetkým vďaka vyššiemu využívaniu priemyselných kapacít po dočasnom poklese počas transformačnej recesie v rokoch 1990 až 1993. Tento rast však čoskoro začal narážať na prekážky a na udržanie jeho dynamiky boli potrebné značné investície. Rastúca vládna spotreba a príliš expanzívna menová politika v kombinácii s prudkým nárastom investícií spôsobila v roku 1996 prehriatie ekonomiky. Investície vzrástli až o 40,8% a pomer investícií k HDP stúpol takmer na 38%. Napriek tejto vysokej miere investícií nedochádzalo k skutočnej reštrukturalizácii slovenskej ekonomiky, pretože veľká časť investícií sa neefektívne vynakladala na infraštruktúrne projekty. Rýchle tempo ekonomického rastu pokračovalo aj v roku 1997 a čiastočne aj v roku 1998. Makroekonomická nerovnováha sa však postupne prehlbovala. Počnúc rokom 1996 začal deficit bežného účtu platobnej bilancie vyjadrený ako percento HDP dosahovať dvojciferné hodnoty, čo viedlo k rýchlemu nárastu hrubého zahraničného dlhu.