Materiály 2 - vypracované teoretické otázky na skúšku

Dokument obsahuje vypracované teoretické otázky na skúšku z predmetu Materiály 2 v rozsahu 30 strán. Tematická osnova pokrýva konštrukčné a nástrojové ocele, liatiny, neželezné kovy a ich zliatiny, ľahkotaviteľné materiály aj základné skupiny kaučukov a gúm. Text kombinuje charakteristiky materiálov, ich chemické zloženie a štruktúru s tepelným spracovaním, mechanickými vlastnosťami, označovaním a oblasťami použitia.

Prvý blok sa venuje oceliam obvyklej akosti. Rozlišuje ocele tried 10 a 11, ocele obchodnej akosti, ocele so zaručenou pevnosťou, materiály na zvárané konštrukcie, tyče, plechy a rúrky, hlbokoťažné a automatové ocele. Nasledujú ocele so zvýšenou medzou klzu, pri ktorých sa opisuje zvárateľnosť, uhlíkový ekvivalent, zvarový kov, teplom ovplyvnená oblasť a základný materiál. Text porovnáva mikrolegované a nízkolegované ocele a uvádza mechanizmy spevňovania a riadeného ochladzovania.

Ďalšie otázky rozoberajú ocele na zušľachťovanie a povrchové kalenie. Zahŕňajú požadované vlastnosti, zásady voľby chemického zloženia, prekaliteľnosť, popúšťanie a výsledné štruktúry. Samostatná časť sa zaoberá oceľami na cementovanie a nitridovanie, tvorbou povrchovej vrstvy, difúznym sýtením, tepelným spracovaním jadra a povrchu a porovnaním vlastností po jednotlivých postupoch. Nadväzujú antikorózne, žiaruvzdorné a žiarupevné ocele, vplyv legujúcich prvkov a podmienky ich použitia pri koróznom alebo tepelnom namáhaní.

Blok nástrojových ocelí opisuje požiadavky na tvrdosť, odolnosť proti opotrebeniu, húževnatosť a stálosť ostria. Rozlišuje uhlíkové a legované nástrojové ocele, rýchlorezné ocele a materiály na nástroje pracujúce za studena alebo za tepla. Súčasťou výkladu je tepelné spracovanie, kalenie, popúšťanie a súvislosť medzi štruktúrou a prevádzkovými vlastnosťami nástroja.

Nasleduje stabilná sústava železo - grafit a kryštalizácia podeutektickej sivej liatiny. Text vysvetľuje vznik grafitu priamo z taveniny alebo rozpadom karbidov, vplyv rýchlosti ochladzovania a štruktúrne zložky liatin. Otázka o liatinách charakterizuje liatinu s lupienkovým grafitom, liatinu s červíkovitým grafitom a tvárnu liatinu s guľôčkovým grafitom. Dopĺňa ich temperovaná liatina, spôsob jej výroby, mikroštruktúra, mechanické vlastnosti a typické použitie.

Rozsiahla časť sa venuje hliníku a jeho zliatinám. Uvádza vlastnosti čistého hliníka, hlavné prísadové prvky a delenie zliatin podľa možnosti vytvrdzovania a technológie spracovania. Samostatná otázka opisuje rozpúšťacie žíhanie, ochladzovanie, prirodzené a umelé starnutie, Guinierove-Prestonove zóny a precipitáciu. Zliatiny na tvárnenie zahŕňajú sústavy Al-Cu-Mg, Al-Mg-Si a Al-Zn-Mg-Cu, zlievarenské zliatiny sú zastúpené najmä sústavami na báze Al-Si.

Ďalšie okruhy spracúvajú horčík a titán, ich kryštálové modifikácie, legovanie, tvárnenie, odlievanie, tepelné spracovanie a pevnostné vlastnosti. Pri zliatinách medi sa opisujú mosadze, špeciálne mosadze a bronzy, ich zloženie, výroba a použitie. Časť o nikli zahŕňa vlastnosti čistého niklu, niklové zliatiny, koróznu a tepelnú odolnosť, rozpúšťacie žíhanie a precipitačné vytvrdzovanie.

Naprieč jednotlivými otázkami sa opakuje väzba medzi chemickým zložením, výrobným postupom, tepelným spracovaním, výslednou štruktúrou a mechanickými vlastnosťami. Pri oceliach sa uvádzajú triedy a príklady značiek, obsah uhlíka a legujúcich prvkov, medza klzu, pevnosť, húževnatosť, tvrdosť, zvárateľnosť a obrábateľnosť. Pri neželezných zliatinách text rozlišuje materiály na tvárnenie a odlievanie, vytvrditeľné a nevytvrditeľné skupiny a opisuje vplyv prísad na pevnosť, koróznu odolnosť, zlievateľnosť alebo správanie pri vyšších teplotách. Súčasťou otázok sú aj konkrétne technologické režimy žíhania, kalenia, popúšťania a starnutia.

Záver dokumentu je venovaný ľahkotaviteľným kovom, medzi ktoré zaraďuje gálium, indium, cín, zinok, bizmut, antimón, kadmium a olovo. Rozoberá kompozície na ložiská, mäkké spájky a zliatiny s nízkou teplotou tavenia vrátane Woodovho kovu. Posledná sekcia charakterizuje prírodné a syntetické kaučuky, vulkanizáciu a vznik gumy. Rozlišuje mäkkú a tvrdú gumu, ich obsah síry, vlastnosti a oblasti technického použitia.