Hľadaj Zobraz: Univerzity Kategórie Rozšírené vyhľadávanie

44 567   projektov
3 nových

Agrochémia a výživa rastlín

«»
Prípona
.docx
Typ
vypracované otázky
Stiahnuté
12 x
Veľkosť
0,3 MB
Jazyk
slovenský
ID projektu
47279
Posledná úprava
26.03.2018
Zobrazené
481 x
Autor:
DominaS
Facebook icon
Detaily projektu
Popis:
1.Základná charakteristika pôdy ako trojfázového systému (kvapalná a plynná fáza pôdy).
Pôda ako hlavný zdroj rastlinných živín, predstavuje trojfázový heterogénny, polydisperzný systém skladajúci sa z pevnej, plynnej a kvapalnej fázy. Pre väčšinu poľných plodín je vyhovujúce, ak podiel pevnej fázy je 50%, podiel kvapalnej fázy 25% a plynnej fázy 25% Každá z fáz zasahuje významne do procesov sprístupňovania živín, ale aj ich viazania.
Plynná fáza pôdy - tvorí ju vzduch, vypĺňajúci priestory medzi pevnými a kvapalnými časticami pôdy. Ak z celkového množstva pórov je podieľa vzduchu menší ako 10 %, u všetkých rastlín dochádza k zastaveniu príjmu živín a následne rastu rastlín.
Obsah CO2 (oxid uhličitý)- v orničnej vrstve - 0, 1 - 1 %, v podorničí - 5 %,
Zvýšenie koncentrácie CO2 na 10 - 20 % pôsobí na rastliny toxicky. Hlavným zdrojom CO2 je mineralizujúca organická hmota a dýchanie organizmov. Zvýšenie hladiny CO2 v pôde spôsobuje zníženie obsahu kyslíka a obmedzenie dýchania koreňov a mikroorganizmov.
Obsah O2 (kyslík)- v pôdnom vzduchu je v rozpätí 10 - 20 %, zníženie obsahu pod 10 - 15 % spôsobuje zníženie úrod a hladiny sacharidov. Pri poklese na 6 - 9 % sa narúša proces syntézy bielkovín a prijímania živín.
Obsah N2 (dusík)- v pôdnom vzduchu je približne rovnaký ako v ovzduší - 78 %. Je východiskom aj konečným produktom tvorby a premeny dusíkatých organických i minerálnych zlúčenín.
Kvapalná fáza pôdy - pôdny roztok - nosné médium pre transport živín
Pôdny roztok = pôdna voda + živiny + plyny
Kvapalnú fázu pôdy tvorí roztok pozostávajúci z vody,rozpustených minerálnych (chloridy, sírany, dusitany,uhličitany), organominerálnych (cheláty) a organických (nízkomolekulové látky, fulvokyseliny) zlúčenín. Pôdny roztok vytvára prostredie, z ktorého rastliny absorbujú živiny a do ktorého vylučujú koreňovým systémom malé množstvá rastlinných zložiek.
Koncentrácia solí - V pôdach SR je nízka - 0,05 - 0,15 % a neohrozuje pestované rastlinné druhy. So zvyšujúcou sa koncentráciou solí klesá príjem živín, rastliny spomaľujú rast, prípadne hynu. Všeobecne platí, že klíčiace, prípadne presadené rastliny reagujú na vyššiu koncentráciu solí citlivejšie ako staršie rastliny.
Významným zdrojom solí v pôdach sú priemyselné hnojivá. Ich aplikáciou do pôd obsahujúcich malé množstvá organických látok sa už pri dávke 100 kg/ha čistých živín zvyšuje koncentrácia solí na úroveň, ktorá znižuje úrody strukovín, krmovín, zelenín a ovocných drevín. Naopak v humoznych pôdach sa pri dávkach 500 kg/ha čistých živín nezaznamenáva negatívne pôsobenie dodaných solí na vitalitu rastlín. Tento fakt zvýrazňuje význam zaorávania pozberových zvyškov a aplikácie hospodárskych hnojív.
Stanovenie koncentrácie vodorozpustných solí sa na minerálnych pôdach vykonáva metódou špecifickej elektrickej vodivosti a v organických a organicko-minerálnych pôdach sa koncentrácia solí zisťuje vážkovou metódou.


Kľúčové slová:

agrochémia

výživa rastlín

spu

vypracované otázky

skúška



Obsah:
  • 1.Základná charakteristika pôdy ako trojfázového systému (kvapalná a plynná fáza pôdy).
    2.Charakteristika a význam pevnej fázy pôdy. Názvy niektorých, z pohľadu výživy rastlín významných primárnych a sekundárnych minerálov. Popis ich vlastností.
    3. Kvapalná fáza pôdy. Spôsoby vyjadrovania koncentrácie pôdneho roztoku. Citlivosť jednotlivých rastlín, kultúr (poľné, záhradné plodiny, ovocné sady a pod.) na rôznu koncentráciu pôdneho roztoku.
    4.Vznik náboja na povrchu dvoj a trojvrstvových sekundárnych minerálov a organických látok v pôde (popis + chemický zápis). Význam existencie nábojov v pôde z hľadiska výživy a hnojenia rastlín.
    5.Podrobná charakteristika chemickej sorpcie, vrátane chemického zápisu. Uveďte, ktoré ióny a prečo podliehajú a ktoré nepodliehajú chemickej sorpcii (všeobecne a konkrétne). Význam poznania chemickej sorpcie.
    6.Podrobná charakteristika fyzikálno-chemickej sorpcie, vrátane chemického zápisu. Uveďte ióny pre ktoré je charakteristická fyzikálno-chemická sorpcia (všeobecne a konkrétne). Význam poznania fyzikálno-chemickej sorpcie.
    7.Podrobná charakteristika biologickej sorpcie s uvedením konkrétnych príkladov. Význam poznania biologickej sorpcie. Popis imobilizácie dusíka v pôde. Klady a zápory tohto procesu.
    8.Rozdielnosti medzi N-NH4+ a N-NO3- z hľadiska ich sorpcií (mobility) v pôde (typy sorpcií ktorým podlieha N-NH4+ a ktorým podlieha N-NO3-. Každý ión zdôvodniť zvlášť. Praktický význam poznania týchto rozdielností z hľadiska výživy rastlín.
    9.Podrobná charakteristika pH, vrátane pHH2O a pHKCl. Vymenujte parametre pôdy a rastlín, ktoré sú ovplyvnené pôdnou reakciou. Vysvetlite vzťah medzi pH a prístupnosťou jednotlivých živín a ťažkých kovov.
    10.Nároky rastlín na pH pôdy. Vplyv pH na výskyt rastlinných patogénov (konkrétne choroby a konkrétny škodcovia). Charakteristika relatívnej neutralizačnej hodnoty (príčiny rozdielnosti RNH) a príčiny zmien pH v pôde.
    11.Spôsoby úpravy pôdnej reakcie (alkalizácia a acidifikácia). Materiály (látky) vhodné na úpravu pH, termíny a dávky ich aplikácie, rozdiely v použití jednotlivých materiálov.
    12.Charakteristika tlmivej schopnosti pôd. Názvy látok ovplyvňujúcich tlmivú schopnosť pôd a mechanizmus ich pôsobenia vyjadrený vzorcami. Fyziologická reakcia konkrétnych priemyselných hnojív.
    13.Frakcionácia dusíka v pôde v zmysle prednášky. Charakteristika jednotlivých frakcií (percentá, popis, význam, vzťahy medzi frakciami). Pomery N-NH4+ : N-NO3- v pôdach Slovenska a sveta.
    14.Mineralizácia organických N zlúčenín v pôde + praktický význam poznania tohto procesu.
    15.Podrobná charakteristika nitrifikácie (vzorce, teplota, kovy, hladina N-NH4+, inhibítory nitrifikácie, význam). Denitrifikácia, volatilizácia a praktický význam poznania týchto procesov.
    ...
    ...
    ...
    40.Uveďte aspoň 5 ľubovoľných príkladov ako súvisí výživa rastlín s kvalitou dopestovaných rastlinných produktov.
    46.Stanovenie dusíka v rastlinnom materiáli
    41.Vypočítajte dávku (síranu draselného alebo 50 % KCl alebo 60 % KCl) pre repu cukrovú (pšenicu letnú f. ozimnú. kapustu hlávkovú), ktorá je pestovaná na pôde, v ktorej je podľa výsledkov ASP 100 mg.kg-1 K. Repa (Pšenica-18 ,kapusta) potrebuje na jednu tonu úrody 5,7 kg K. Plánovaná úroda je 45 t.ha-1. V jeseni pri základnej príprave pôdy (alebo k predplodine) bol aplikovaný maštaľný hnoj v dávke 30 t.ha-1. Objemová hmotnosť pôdy je 1,35 g.cm-3.
    42.Vypočítajte dávku (jednoduchého alebo dvojitého alebo trojitého) superfosfátu pre jačmeň jarný (ľuľok zemiakový), ktorý je pestovaný na pôde, v ktorej je podľa výsledkov ASP je 44 mg.kg-1 P. Jačmeň (ľuľok) potrebuje na jednu tonu úrody 0,7 kg fosforu. Plánovaná úroda je 40 t.ha-1. V jeseni pri základnej príprave (alebo k predplodine) pôdy bol aplikovaný maštaľný hnoj v dávke 20 t.ha-1. Objemová hmotnosť pôdy je 1,5 g.cm-3.
    43.Z laboratória ste obdržali výsledok, že vo vrstve pôdy 0,0 - 0,2 m s objemovou hmotnosťou 1,4 g.cm-3, je 9,5 mg.kg-1 N-NH4+ a 11,8 mg.kg-1 N-NO3-. Vo vrstve 0,2 - 0,5 m s objemovou hmotnosťou 1,5 g.cm-3, je 11 mg.kg-1 Nan. Vypočítajte koľko kg.ha-1 anorganického dusíka je vo vrstve 0,0 - 0,5 m.
    44.Koľko kg.ha-1 síranu draselného (60 %, 50 %, 40 % KCl) potrebujete, ak chcete zvýšiť obsah prístupného K v pôde pod porastom chmeľu (viniča, kapusty, pšenice, slivkami) z 90 mg.kg-1 na 110 mg.kg-1, pričom objemová hmotnosť pôdy je 1,5 mg.kg-1.
    45.Koľko kg.ha-1 superfosfátu (jednoduchého, dvojitého, trojitého) potrebujete, ak chcete zvýšiť obsah prístupného P v pôde pod porastom chmeľu (viniča, kapusty, pšenice, slivkami) z 30 mg.kg-1 na 60 mg.kg-1, pričom objemová hmotnosť pôdy je 1,5 mg.kg-1.

Zdroje:
  • prednášky, cvičenia, skriptá