Komunálne úvery

V súčasnom období je postavenie miest a obcí na Slovensku charakteristické všeobecne známym nedostatkom zdrojov, ktoré sú potrebné na zabezpečenie investičných a neinvestičných potrieb samospráv. Ustavične narastá počet činností, za ktorých výkon samosprávy zodpovedajú, ale príjmy obcí sa primerane nezvyšujú. Z akých zdrojov teda možno financovať komunálnu sféru?
Medzi ďalšie nepriaznivé faktory patria tendencie k centralizácii finančných zdrojov miest a obcí. Na jednej strane sa zvyšujú požiadavky na samosprávy a na druhej strane klesajúce príjmy vedú k nárastu ich celkovej zadlženosti. Najviditeľnejšie sa tento problém prejavuje v malých obciach. Dotácie na výkon samosprávnych činností im umožňujú vykonávať len základné funkcie, bez zlepšenia kvality života a zabezpečenia ďalšieho rozvoja. Ich nevýhoda v porovnaní s mestami či väčšími obcami spočíva aj v nedostatku majetku vhodného na predaj, prípadne takého, ktorý by poslúžil ako záloh na úver.
Stanoviť konkrétnu výšku zadlženosti miest a obcí je pomerne zložité. Museli by sme poznať celkový objem prijatých úverov v domácej a zahraničnej mene, objem emisií komunálnych obligácií emitovaných v Slovenskej republike a v zahraničí. Prehľad o finančnej situácii miest a obcí nám môže poskytnúť koeficient zadlženosti samospráv, ktorý definuje, aké percento zo svojich výdavkov musia samosprávy vynaložiť na splátky úrokov a istiny. V jednotlivých rokoch sa vývoj tohto koeficientu menil v závislosti od podmienok peňažného a kapitálového trhu, ako aj možnosti prijímateľa úveru rozložiť si splácanie na dlhšie obdobie.
Komunálna sféra ja charakteristická svojimi špecifickými potrebami v oblasti financovania. Požiadavkou komunálnej sféry je zabezpečenie dlhodobých finančných zdrojov s lehotou splatnosti 15 až 30 rokov pri nízkych úrokových sadzbách. Na jednej strane vzniká objektívna požiadavka na dlhodobé financovanie a na druhej strane sú dané možnosti domáceho a zahraničného peňažného a kapitálového trhu.