Banícke múzeá na Slovensku

K jednej z viacerých činností, ktorá v minulosti bezpochyby zviditeľnila dovtedy neznámu krajinku, patrí aj baníctvo. Baníctvom sa Slovensko v histórii naozaj celosvetovo preslávilo, a to najmä ťažbou drahých a farebných kovov, školstvom, banskou technikou a vedou.
Oblasť Slovenska vďaka jej nerastnému bohatstvu mala predpoklady pre rozvoj baníctva, hutníctva a iných príbuzných vedných disciplín. Už od pradávna bola oblasť Slovenska príťažlivá pre rôzne kmene kvôli jej nerastným surovinám. Oblasť stredoslovenských banských miest stala jednou z najpokrokovejších ťažiarskych teritórií v Európe. O vyspelosti baníctva na našom území nás okrem archívnych prameňov informuje aj známy anglický cestovateľ Edward Brown, ktorý navštívil horné Uhorsko v rokoch 1669 - 1670.
V neskoršom období už nestačili vedomosti ľudí podávané z pokolenia na pokolenie, ale museli sa zriadiť školy, ktoré by vychovávali banských a hutných odborníkov. Prvá škola bola zriadená na popud Samuela Mikovínyho v roku 1735. Bola to prvá škola tohto typu na území Uhorska.
Neskôr bola namiesto tejto školy zriadená dekrétom Márie Terézie zo dňa 13. 12. 1762 Banícka akadémia, prvá vysoká škola svojho typu na svete. Táto i predchádzajúca škola vychovali mnoho významných odborníkov, ktorí sa zaslúžili o objavenie mnohých vynálezov, dobývacích i hutníckych metód.
Dnes môžu obdivovatelia tohto remesla nahliadnuť do rokov dávno minulých, kedy usilovní baníci fárali po kľukatých chodbách rozložitých baní, aj vďaka Slovenskému banskému múzeu v Banskej Štiavnici, Rožňave či Gelnici.