Prednášky a cvičenia z obchodných operácií

Formy vstupu na medzinárodné trhy
Liberalizácia medzinárodného podnikateľského prostredia a využívanie moderných technológií dávajú podnikateľským subjektom nové možnosti etablovania sa na zahraničných trhoch a tým zvyšovať celosvetovú konkurencieschopnosť. Vstupom SR do EÚ sa tieto možnosti rozšírili, pretože sa vytvoril priestor pre obchodovanie pre vyše 500 miliónov obyvateľov. Ak sa venujeme problematike obchodnej politiky do roku 2020 v rámci EÚ, tak sa považuje efektívna obchodná politika za hlavný motor hospodárskeho rastu a v rámci obchodu a obchodovania by malo byť zapojených vyše 36 miliónov obyvateľov EÚ. Že aký význam má v EÚ obchod a obchodovanie, vyplýva to zo značného podielu vnútorného (intra) obchodu na celkovom obchode členských štátov EÚ, čiže je to súhrn intra a extra obchodu. Napríklad v roku 2010 sa EÚ 27 v exporte dosiahla hodnota 3 287,77 mld. € a z tejto hodnoty intra-export predstavoval 2 192,29 mld. €, čo predstavuje 66,7%. V roku 2010 v importe 3 324,53 / 2 124,72 mld. € = 63,9%. SR intra-export 85,8% a intra-importu 74,7%. ČR 84,7% a 79,9%. Najvyššiu hodnotu intra-exportu má Luxembursko – 87,3%. A najvyššiu hodnotu intra-importu má Estónsko – 79,8%...

Obchodné operácie pri dovoze a vývoze tovaru a služieb
Vstup podnikateľských subjektov na medzinárodné trhy patrí medzi veľmi náročné činnosti a súvisí s riešením týchto najvýznamnejších otázok: Či podnikateľský subjekt bude mať dosť finančných zdrojov na zahájenie zahranično-obchodnej činnosti pretože skúsenosti z popredných firiem dokazujú, že zahájenie exportných operácií môže trvať jeden – dva roky a náklady spojené s prípravnou fázou sa môžu pohybovať na úrovni 30 000 €.

Ďalej treba prehodnotiť, či nie sú ďalšie možnosti na rozšírenie predaja daného tovaru na trhu domácom a ak sa rozhodneme pre zahraničný trh, či bude dosiahnutá väčšia efektivita z danej vývoznej operácie. 
Treba prehodnotiť výrobné kapacity podniku ako aj možnosti na rozšírenie výroby, resp. prispôsobenie výrobných liniek požiadavkám zahraničného odberateľa.
Taktiež je potrebné prehodnotiť, či daná organizácia má dosť jazykovo zdatných a kvalifikovaných zamestnancov, ktorí budú ochotní sa s touto činnosťou zaoberať s podmienkou, že získajú zručnosti aj z komunikácie so zahraničným odberateľom, taktiež budú ovládať colnú legislatívu a taktiež základné právne predpisy, ktoré s realizáciou zahranično-obchodnej činnosti súvisia.
...