Základy názvoslovia anorganickej chémie

2.1 CHEMICKÉ NÁZVOSLOVIE

Chemické názvoslovie (nomenklatúra) sa zaoberá formuláciou presných pravidiel, podľa ktorých sa zapisujú chemické vzorce a tvoria názvy chemických zlúčenín. Súčasné názvoslovné zásady sú v súlade s názvoslovnými zásadami ktoré uverejňuje Komisia pre nomenklatúru anorganickej chémie Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú chémiu (IUPAC). Názvy anorganických zlúčenín vystihujú chemické zloženie a štruktúru pomenovanej zlúčeniny, sú teda slovným záznamom chemického vzorca. Názvy zlúčenín sú zložené obvykle z podstatného mena a prídavného mena. Podstatné meno charakterizuje elektronegatívnu zložku zlúčeniny, napr. anión, resp. charakterizuje typ zlúčeniny. Príklady: oxid, hydroxid, kyselina, síran, amoniak a podobne. Prídavné meno charakterizuje elektropozitívnu zložku zlúčeniny, napr. katión (sodný, železnatý), alebo upresňuje druh zlúčeniny, napríklad druh kyseliny (chlorovodíková, dusičná). V predloženom texte uvedieme len niektoré základné pravidlá a príklady tvorenia názvov zlúčenín.

Na úvod si veľmi stručne pripomenieme základné príčiny tvorby zlúčenín a druhy chemických väzieb ktorými sú viazané atómy v prvkoch a zlúčeninách.