Hľadaj Zobraz: Univerzity Kategórie Rozšírené vyhľadávanie

44 674   projektov
1 nových

Štúdium producentov aflatoxínov a kyseliny cyklopiazonovej

«»
Prípona
.doc
Typ
bakalárska práca
Stiahnuté
1 x
Veľkosť
5,6 MB
Jazyk
slovenský
ID projektu
46641
Posledná úprava
02.05.2016
Zobrazené
704 x
Autor:
Sasa
Facebook icon
Detaily projektu
Popis:
Mikroskopické vláknité huby sú mikroorganizmy patriace do samostatnej skupiny húb. V prostredí človeka majú význam tak pozitívny (napr. producenti antibiotík vo farmakológii, pri výrobe mliečnych výrobkov v potravinárstve), ako aj negatívny (spôsobujú rôzne druhy alergií, mykóz a mykotoxikóz). Ich výskyt môžeme pozorovať na rôznych plochách a povrchoch najrôznejších materiálov v interiéroch a v exteriéroch, napr. na dreve, tapetách, rohožiach, omietkach, papieri, koži, lepidlách, farbách, na lakoch, zvyškoch potravín, usadeninách tukov na stenách atď. Mikromycéty využívajú ako zdroj uhlíka rozmanité látky organického pôvodu.

Zvláštnou kapitolou sú ich sekundárne toxické metabolity, tzv. mykotoxíny. Mykotoxíny sú vysokotoxické sekundárne metabolity mikroskopických vláknitých húb. Produkujú ich hlavne druhy rodov Fusarium, Aspergillus, Penicillium a Alternaria. Odhaduje sa, že asi 400 týchto metabolitov je potenciálne toxických pre ľudí a zvieratá. Niektoré z nich sú považované za jedny z najjedovatejších a najnebezpečnejších látok mikrobiálneho sveta. Najvýznamnejšie mykotoxíny, pokiaľ ide o ich toxicitu a výskyt, sú aflatoxíny, ochratoxín, T-2 toxín, deoxynivalenol, zearalenon a fumonizíny.

Spektrum účinkov mykotoxínov je rozmanité. Môžu vyvolávať rakovinu, niektoré (konkrétne aflatoxíny) poškodzujú obličky a pečeň. Iné druhy mykotoxínov sa prejavujú ako hormóny a vyvolávajú poruchy plodnosti, krvácanie, edémy, iné zas oslabujú srdce či narušujú nervový systém a niektoré dokonca poškodzujú celý imunitný systém. Na kontaminovanom obilí sa často vyskytuje niekoľko mykotoxínov súčasne a navzájom sa ich negatívny vplyv môže kumulovať.

Kľúčové slová:

aflatoxíny

spu

mykotoxíny

kyselina cyklopiazonová

Aspergillus

Penicillium



Obsah:
  • Úvod 9
    1 Cieľ práce 10
    2 Metodika práce a metódy skúmania 11
    3 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky 12
    3. 1 Mikroskopické huby a mykotoxíny 12
    3.1.1 Faktory ovplyvňujúce produkciu mykotoxínov 15
    3.2. Aflatoxíny 16
    3.2.1 Objavenie aflatoxínov 19
    3.2.2 Druhy aflatoxínov, rozdelenie a ich vlastnosti 20
    3.2.2.1 Aflatoxín B1 21
    3.2.2.2 Aflatoxín B2 22
    3.2.2.3 Aflatoxín G1 23
    3.2.2.4 Aflatoxín G2 23
    3.2.2.5 Aflatoxín M1 24
    3.2.3 Výskyt aflatoxínov 25
    3.2.3.1 Maximálne limity aflatoxínov v Slovenskej republike 27
    3.2.4 Kontrola aflatoxínov 29
    3.2.5 Dekontaminácia a detoxikácia aflatoxínov 30
    3.2.5.1 Metódy fyzikálne separačné 30
    3.2.5.2 Fyzikálne dekontaminačné metódy 32
    3.2.5.3 Biologická dekontaminácia 33
    3.2.5.4 Chemická inaktivácia 34
    3.3 Kyselina cyklopiazonová 35
    3.4 Charakteristika rodov produkujúcich aflatoxíny a kyselinu cyklopiazonovú 37
    3.4.1 Rod Aspergillus 37
    3.4.2 Rod Penicillium 39
    Záver 41
    Zoznam použitej literatúry 43