Resveratrol a jeho analýza v potravinách

Záujem o sledovanie výskytu resveratrolu bol podmienený existenciou tzv. ´´Francúzskeho paradoxu´´ (Soleas et al.,1997). Bolo zistené a štatisticky dokázané, že v určitých častiach Francúzska bola nižšia úmrtnosť na ochorenia koronárnych tepien (infarktu myokardu), a to napriek tomu, že spotreba tukov bola vysoká. Konzumácia vína bola jedným z faktorov, ktorým bolo možné vysvetliť nízku úmrtnosť na ochorenia vencovitých tepien. Táto skutočnosť viedla ku mienke, že užívanie vína môže pôsobiť proti účinkom stravy s vysokým obsahom tuku, a obmedziť tak možnosť vzniku a rozsah ochorení vencových tepien.

V súčasnej dobe rada pracovísk testuje biologické vlastnosti resveratrolu od antioxidačných vlastností (Kimura et al.,1983) a vplyvu na aterosklerózu a kardiovaskulárne choroby (Rounová et al.,1996) až po antimutagenny efekt (Uenobe et al.,1997) a chemoprevencie nádorových ochorení (Jang et al.,1997). V mnohých prípadoch boli dosiahnuté pozoruhodných výsledkov.

Komplexnejšie poznatky o resveratrole boli získané v osemdesiatych rokoch minulého storočia, kedy prístrojové vybavenie (najmä HPLC) umožnilo sledovať jeho výskyt a koncentráciu vo vínnej réve Vitis vinifera (Jeandet et al.,1995). Následne boli skúmane biologické vlastnosti resveratrolu a v rade štúdií bolo dokázané, že resveratrol ako polyfenol prírodného pôvodu je biologicky aktívny, má výrazne antioxidačné vlastnosti a pohlcuje voľné radikáli. Obecne platí, že rastlinné polyfenoly ako zlúčeniny s antioxidačnými vlastnosťami inhibujú zhubné nádorové bunky. Okrem toho je resveratrol jednou z hlavných zložiek rastlinných extraktov, ktoré sú vyžívané v orientálnej medicíne k liečenim srdcových a nádorových ochorení (Šmidrkal et al.,2001).