Popis:
Zhoršenie kvality ovzdušia v prostredí budov závisí už od samotného projektovania,
prevádzky a údržby budovy, technicko-materiálneho zariadenia budovy a nevhodným
spôsobom úspory energie. Problémy s kvalitou vnútorného ovzdušia môžeme nájsť vo väčšine
domácností, škôl, nemocníc, komerčných a verejných budov. Nakoľko človek strávi tretinu
svojho života v pracovnom prostredí, je podstatné, aby sa v ňom cítil dostatočne príjemne
a bezpečne, bez možnosti obáv o svoje zdravie. Parametre pracovného prostredia spolu
s vykonávanou činnosťou ovplyvňujú jeho zdravie po fyzickej a psychickej stránke. Pôsobenie
nepriaznivých mikroklimatických podmienok na pracovisku môže viesť k vzniku zdravotných
problémov, poklesu výkonnosti a produktivity práce, k zvýšeniu počtu úrazov a zranení.
Vážnejšie zdravotné problémy často vyústia do práceneschopnosti zamestnanca, prípadne až
jeho hospitalizácie. Myslím si, že je to relevantný dôvod, prečo som si túto tému zvolil.
Rozhodujúcu úlohu pri riešení otázok ochrany zdravia zamestnancov je v kompetencii
národnej vlády. Optimálny stav mikroklimatických podmienok v pracovnom prostredí
z hľadiska teploty, vlhkosti a rýchlosti prúdenia vzduchu vytvára tzv. tepelnú pohodu.
Stanovením limitných hodnôt mikroklimatických podmienok na pracovisku a ich
dodržiavaním sa predchádza ohrozovaniu zdravia zamestnancov. Fyzikálne faktory
pracovného prostredia musíme merať vhodnými metódami a meracími zariadeniami, ktoré sú
zadefinované v príslušné normách a zákonov. Následne namerané hodnoty porovnáme
s požiadavkami zakotvenými v legislatíve Slovenskej republiky. V súčasnosti je preferovaná
práve takáto forma hodnotenie pracovného prostredia, avšak nezohľadňuje recipročné
pôsobenie parametrov pracovného procesu. Z toho dôvodu vznikla vedecká disciplína,
nazvaná ergonómia. Predmetom jej skúmania je priniesť systémový pohľad na vzťahy
vytvárané medzi človekom a pracovným prostredím, vrátane pracovných pomôcok. Ak
namerané hodnoty určitého faktora prekročujú hodnoty normované, je dôležité zabezpečiť
elimináciu daného faktora, aplikáciou rôznych opatrení.
Cieľom predloženej bakalárskej práce bolo oboznámiť sa s platnou legislatívou v oblasti
ochrany zdravia zamestnancov, definovať pojem mikroklíma v pracovnom prostredí,
predovšetkým jej najväčšej zložky, ktorou je tepelno-vlhkostná mikroklímy, odôvodniť príčiny
jej vzniku a nepriaznivých účinkov na ľudský organizmus, výberom vhodnej metódy
hodnotenia vybraných fyzikálnych faktorov pracovného prostredia. Účelom práce bolo určiť
podmienky a spôsoby, za akých má prebiehať úradné meranie fyzikálnych faktorov.
Vychádzali sme pritom z odporúčaní uvedenými v technických normách.
Kľúčové slová:
mikroklíma
pracovné prostredie
meranie
Obsah:
- Úvod 9
1 Cieľ práce 10
2 Metodika práce 11
3 Legislatívne predpisy o ochrane zdravia pred záťažou
Teplom a chladom pri práci 12
3.1 Optimálne mikroklimatické podmienky 14
3.2 Prípustné mikroklimatické podmienky 14
3.3 Únosné klimatické podmienky 15
3.4 Ochranné opatrenia pri záťaži teplom 15
3.5 Ochranné opatrenia pri záťaži chladom 16
4 Pracovné prostredie 17
4.1 Hodnotenie a posudzovanie pracovného prostredia 18
4.2 Zdravé pracovné prostredie 18
5 Mikroklíma 19
5.1 Delenie mikroklímy 19
5.2 Tepelno-vlhkostná mikroklíma 19
5.2.1 Metodika vyšetrenia tepelno-vlhkostnej mikroklímy 20
5.2.2 Komplexný systém hodnotenia tepelno-vlhkostnej mikroklímy 21
6 Tepelná pohoda 22
6.1 Faktory tepelnej pohody 23
6.1.1 Teplota vzduchu 23
6.1.2 Stredná teplota sálania 24
6.1.3 Rýchlosť prúdenia vzduchu 26
6.1.4 Relatívna vlhkosť vzduchu 26
6.2 Individuálne faktory 28
6.2.1 Oblečenie 28
6.2.2 Metabolické teplo 29
6.3 Hodnotenie tepelnej pohody 29
6.3.1 Pmv a ppd index 30
6.4 Tepelná rovnováha 31
6.5 Termoregulácia 32
7 Stanovenie mikroklimatických podmienok 33
7.1 Pracovné zaťaženie 33
7.1.1 Kritériá na posudzovanie pracovnej záťaže 33
7.2 Kalorimetrické metódy 34
7.3 Odhad energetického výdaja pomocou tabuliek 34
7.4 Iso normy pre hodnotenie tepelného prostredia 34
7.4.1 Stn en 27 243 horúce prostredie. stanovenie tepelnej záťaže pracovníka podľa
Ukazovateľa wbgt (teploty mokrého a guľového teplomeru) 35
7.5 Opatrenia na vytvorenie optimálnych mikroklimatických faktorov 37
7.6 Negatívne účinky nepriaznivých mikroklimatických podmienok 38
8 Metódy hodnotenia fyzikálnych faktorov pracovného
Prostredia 40
8.1 Komplexné hodnotenie 40
8.2 Základné kritéria na vyhodnotenie tepelno-vlhkostnej mikroklímy pracovného
Prostredia 41
8.3 Metódy merania a charakteristika meracích prístrojov 42
8.3.1 Teplota vzduchu 43
8.3.2 Stredná teplota sálania 43
8.3.3 Relatívna vlhkosť vzduchu 44
8.3.4 Rýchlosť prúdenia vzduchu 44
Záver 45
Zoznam bibliografických odkazov 46
Prílohy 51
Zdroje:
- JOKL, M. 2004. Přirozená klimatizace. Brno : ERA group, 2004. 85 s. ISBN 80-86517-84-5.
- JOKL, M. 2000. Human performance and environment level. Praha : ČVUT, 2000.
- JOKL, M., ŠENITKOVÁ, I. 1993. Interná mikroklíma budov. Košice : Technická univerzita v Košiciach, 1993. 159 s. ISBN 80-7099-201-8.
- JOKL, M. 1984. Optimalizace fyzikálních podmínek pro práci člověka. Praha : ROH, 1984. 248 s.
- KONRÁD, V. 1989. Ergonómia a bezpečnosť pri práci. Zvolen : VŠLD, 1989. 77 s.
- KOVAŘÍK, E., POSPÍŠIL, J. (eds). 1986. Průmyslové stavby. Praha : STNL, 1986. 440 s.
- LEE, S.Y., BRAND, J.L. 2005. Effects of control over Office workspace on perceptions of the work environmenr and work outcomes. In Journal of environmental psychology, 2005, vol. 25, no. 3, pp. 323 - 333. ISNN 0272-4944.