Hľadaj Zobraz: Univerzity Kategórie Rozšírené vyhľadávanie

45 035   projektov
0 nových

Porovnácia politológia

«»
Prípona
.zip
Typ
vypracované otázky
Stiahnuté
13 x
Veľkosť
0,6 MB
Jazyk
slovenský
ID projektu
40280
Posledná úprava
22.05.2012
Zobrazené
1 532 x
Autor:
luciapv
Facebook icon Zdieľaj na Facebooku
Detaily projektu
Popis:
Vypracované štátnicové otázky z Porovnávacej politológie (Švédsko, Holandsko, Belgicko, Česká republika, Maďarsko, Poľská republika).

1. Definujte štruktúru ústavy Švédskeho kráľovstva. Zamerajte sa na historicko-politické súvislosti jej vývoja a mechanizmus jej zmeny
Súčasná ústava Švédskeho kráľovstva, platná od 01.januára 1975, sa skladá z viacerých zákonov :
- Zákon o vládnutí [Regeringsformen] - základné vymedzenie politického systému (štátna forma, deľba moci)
- Zákon o slobode prejavu
- Zákon o slobode tlače
- Zákon o nástupníctve [Successionsordningen] - upravuje nástupníctvo na švédsky trón. V roku 1980 bol novelizovaný, na trón môže nastúpiť aj žena a uplatňuje sa princíp primogenitúry.

Okrem týchto štyroch zákonov existuje Zákon o Riksdagu, ktorý upravuje fungovanie švédskeho parlamentu. Stojí nad bežným zákonom, ale nedosahuje kvality ústavného zákona a nie je súčasťou ústavy. Pri jeho zmene sa vyžaduje špecifická procedúra podobná zmene ústavy.

Historicko-politický vývoj
Prvým uceleným dokumentom označovaným za prvú formu ústavného dokumentu platného na území Švédska je časť Národnej zbierky zákonov z roku 1350 – Kódex kráľov, ktorý bol prijatý na popud Magnusa Ericksona. Erickson sa snažil zjednotiť nezávislé jednotky/kmene [boli to základné administratívne jednotky s vlastným zhromaždením – ting a vlastnými zákonmi] cez jednotný právny systém. Kódex kráľov sa venoval panovníkovi a upravoval i otázku nástupníctva, postavenie monarchu a spôsob voľby monarchu - o trón sa mohol uchádzať každý vysokopostavený šľachtic [princíp dedičnej monarchie zaviedol v 16. storočí Gustáv Vasa]...

2. Miesto a význam panovníka v politickom systéme Švédskeho kráľovstva. Jeho postavenie a vplyv na ostatné zložky moci.
Historický vývoj monarchie
miestom v rámci ústavy, kt. vypovedá o tom aké má kompetencie (v KM je to postavenie slabé ale aj toto slabé postavenie má rôzne varianty – sú krajiny, kde sa panovník môže miešať do politického riadenia štátu a sú aj krajiny kde tak robiť nemôže a jeho postavenie je úplne marginálne) Napr. v GB má monarcha slabé postavenie – napriek tomu je súčasťou všetkých zložiek moci (monarcha sa napr. podieľa na legislatívnom procese tým, že udeľuje kráľovský súhlas, rozpúšťa dolnú komoru britského parlamentu – jeho vplyv na politické dianie je pomerne výrazný). 

SWE je prípadom toho, že ten monarcha má takmer absolútne bezvýznamné postavenie z hľadiska politického (nie spoločenského) systému. Ani tie funkcie monarchu, ktoré v iných monarchiách panovníci mávajú vo SWE ich neplní monarcha ale predseda parlamentu plní všetky panovnícke funkcie!!!!! Celý tento systém je súčasťou už spomínaného historického vývoja.
...

Kľúčové slová:

politológia

historicko-politický vývoj

kráľovstvo

Švédske kráľovstvo



Obsah:
  • 1. Definujte štruktúru ústavy Švédskeho kráľovstva. Zamerajte sa na historicko-politické súvislosti jej vývoja a mechanizmus jej zmeny
    2. Miesto a význam panovníka v politickom systéme Švédskeho kráľovstva. Jeho postavenie a vplyv na ostatné zložky moci.
    3. Riksdag - miesto, štruktúra a funkcie v rámci funkčných vzťahov politického systému Švédskeho kráľovstva.
    4. Osobitosti štruktúry a fungovania výkonnej moci v politickom systéme Švédskeho kráľovstva.
    5. Spôsob organizácie súdnej moci v podmienkach Švédskeho kráľovstva.
    6. Ombudsman, ako špecifický prvok ochrany práv vo Švédskom kráľovstve.
    7. Charakterizujte špecifiká volebného systému v politickom systéme Švédskeho kráľovstva
    8. Stranícky systém v podmienkach Švédskeho kráľovstva.
    9. Referendum ako špecifický prvok priamej demokracie a spôsob jeho uplatňovania v politickej praxi Švédskeho kráľovstva.
    10. Organizácia územnej samosprávy v podmienkach Švédskeho kráľovstva
    11. Porovnajte postavenie a kompetencie monarchov v politickom systéme Holandska a Belgicka a ich vplyv na ostatné zložky moci.
    12. Vysvetlite príčiny vzniku federácie a charakterizujte kompetencie a postavenie regiónov a spoločenstiev (komunít) v Belgickom kráľovstve.
    13. Definujte stranícky systém Holandského kráľovstva a vysvetlite vplyv segmentálneho členenia holandskej spoločnosti na jeho charakter.
    14. Charakterizujte postavenie a úlohy zákonodarných orgánov v Holandskom kráľovstve a ich vzťah k ostatným zložkám moci.
    15. Charakterizujte postavenie a úlohy zákonodarných orgánov v Belgickom kráľovstve a ich vzťah k ostatným zložkám moci.
    16. Charakterizujte luxemburský politický systém a vzájomné kompetenčné vzťahy medzi legislatívnymi a exekutívnymi orgánmi v Luxemburskom veľkovojvodstve.
    17. Porovnajte procesy prechodu k demokracii v Českej republike a Maďarsku v roku 1989
    18. Charakterizujte postavenie a kompetencie prezidenta Českej republiky a jeho vzťah k ostatným zložkám moci
    19. Na príklade legislatívneho procesu definujte kompetencie a úlohy zákonodarných orgánov v Českej republike
    20. Stranícky systém a politické strany v Českej republike po roku 1989
    21. Charakterizujte postavenie a kompetencie prezidenta Maďarskej republiky a jeho vzťah k ostatným zložkám moci.
    22. Charakterizujte spôsob kreovania vlády v Maďarsku, jej kompetencie a vzťah k legislatívnej zložke moci.
    23. Definujte základné kompetencie maďarského parlamentu a prvky priamej demokracie v politickom systéme Maďarska.
    24. Porovnajte organizáciu štátnej správy a samosprávy v Maďarsku, Českej republike a Poľsku.
    25. Charakterizujte stranícky systém v Maďarsku a základnú ideovo-programovú profiláciu maďarských politických strán.
    26. Charakterizujte základné historicko-politické medzníky vo vývoji Poľska po druhej svetovej vojne a jeho prechod k demokracii.
    27. Charakterizujte postavenie a kompetencie prezidenta Poľskej republiky a jeho vzťah k ostatným zložkám moci
    28. Charakterizujte proces kreovania poľskej vlády, jej kompetencie a vzťah k ostatným zložkám moci.
    29. Definujte základné kompetencie oboch komôr poľského parlamentu a ich vzájomné postavenie.
    30. Charakterizujte poľský stranícky systém a jeho špecifiká.