Výchova detí z výchovne menej podnetného prostredia

Priepasť medzi vzdelaním detí z dobre situovaných rodín a chudobnejších detí z vidieka či detí priamo zo sociálne znevýhodneného prostredia sa stáva v integrujúcej sa Európe stále aktuálnejšia. Hoci príslušné inštitúcie verejne deklarujú rovnosť prístupu k vzdelaniu, situácia v jednotlivých regiónoch a priamo v školách je diametrálne odlišná. Problém však nespočíva len v nezáujme rodičov o vzdelanie svojich detí, ale aj v tom, že sami nie sú schopní posúdiť kvalitu vzdelávania, ktoré deti dostávajú. Práve tu, zdá sa, zlyháva ešte stále centralistický model nášho vzdelávacieho systému.
Otázka vzdelávania detí zo sociálne málo podnetného prostredia, do ktorého vo veľkej miere patria rómske deti sa často zjednodušuje do podoby nezáujmu rómskej komunity o vzdelávanie vyplývajúceho z istých kultúrnych osobitostí. Tento značne zjednodušený pohľad síce ospravedlňuje zlyhávanie systému pri integrácii rómskych detí, ale nevystihuje skutočnú podstatu problému - teda fakt, že úroveň vzdelania, ktoré poskytujeme rómskym deťom, je subštandardná a v ostatných rokoch sa neúmerne znižuje, ako aj fakt, že systém štátneho školstva stále nie je schopný akceptovať žiaka ako partnera vo vzdelávacom procese. Preto problematika vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia je potrebné venovať náležitú pozornosť v súčinnosti všetkých zainteresovaných – psychológov, pedagógov, sociológov, sociálnych pracovníkov a pod.