Vretenové lisy

Sú určené pre dierovanie, strihanie, ohýbanie a rovnanie za studena i za tepla a súčastne i pre zápustkové kovanie za tepla.

A. Základné konštrukčné znaky

K prenosu sily je použité skrutkové vreteno a matica uložené v priečnom ráme. Pohyb barana je odvodený od vretena, na ktorom je nasadený zotrvačník, poháňaný striedavo trecími kotúčmi. Rázové zaťaženie stroja pri práci je zachytené pružným rámom.
Činnosť vretenových lisov je založená na premene kinetickej energie zotrvačníka a barana v prácu výrobku. Na rozdiel od kľukových a výstredníkových lisov nie je dráha barana kinematicky obmedzená, takže možno tvarovať výrobok niekoľkými opakovanými údermi. Podľa uvedených znakov, by bolo možné radiť vretenové lisy do skupiny bucharov. Pretože je však rýchlosť bucharov relatívne malá (asi 0,5 až 0,6m.s-1) a menovitú silu na barane možno definovať z prípustnej pružnej deformácie rámu, radia si tieto tváriace stroje do skupiny lisov.

B. Kontrola vhodnosti vretenového lisu

Pri trecích vretenových lisoch musí byť vždy uvedené akou maximálnou silou môže byť lis zaťažený a akú prácu máme pri lise v rezerve. Na základe týchto údajov určíme, na akej minimálnej dráhe môžeme prácu spotrebovať.
Ak je dráha menšia, vzrastie sila na dovolenú hodnotu a buď sa poškodí stojan, alebo vreteno. Poškodenie lisu nastane tiež vtedy, deď budeme tvarovať malý detail, ktorý spotrebuje iba malú časť energie lisu. Zvyšok energie sa potom vybije náhle - rázom zápustok na tvrdo a môže opäť nastať poškodenie lisu. Teda pri neodbornom zachádzaní je pri vretenovom lise nebezpečie preťaženia a poškodenia. Vretenový trecí lis volíme tak, aby jednak sila potrebná pre tvárnenie neprekročila menovitú silu a jednak aby tváriace práce lisu boli približne rovnaké, ako potrebná celková tváriaca práca pre určitú súčasť.