Sociometrický výskum (seminárna práca z predmetu Sociálna psychológia)

ÚVOD

Človek je tvor spoločenský. Neustále sa stýka s inými ľudskými bytosťami. „Hovoríme spolu, uzatvárame dohody, zapájame sa do skupín a vymieňame si názory na najrôznejšie veci. Potreba spoločenského kontaktu je evolučným dedičstvom podobne ako ľudská ruka - utvára a usmerňuje poznávanie sveta.“ (Hayesová, N., 2003, s. 9).

1. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ

Sociálna psychológia je veda, ktorá študuje správanie jednotlivca, pokiaľ jeho správanie stimuluje iných jedincov alebo je samo reakciou na ich správanie. Sociálny psychológ skúma jednotlivca v skupine, jeho sociálny a psychologický aspekt.

Za skupinu sa nepovažuje akýkoľvek agregát (náhodný zhluk či súbor) ľudí. Základným kritériom pre jej vznik je určitá sociálna interakcia (vzájomné spoločenské a psychologické vzťahy a kontakty). Každá skupina si stanovuje svoje vlastné kritériá členstva a existuje tam princíp spolupatričnosti a solidárnosti.

Najdôležitejšia sociálna primárna skupina je rodina. Predstavuje najuniverzálnejšie spojenie medzi jednotlivcom a spoločnosťou. A. Carlsom chápe rodinu ako muža a ženu v spoločensky uznanom zväzku za účelom stabilného sexuálneho vzťahu, plodenia detí, vzájomnej ochrany a starostlivosti, vytvorenie malého domáceho hospodárstva predpokladajúceho altruizmus, kontinuita s predchádzajúcimi a nasledujúcimi generáciami. „Členovia rodiny žijú zvyčajne spolu a tvoria jednu domácnosť, ktorá niekedy zahŕňala dve aj tri pokolenia. Role členov rodiny sú určené nielen vzájomnými citovými vzťahmi, ale aj širšími pospolitosťami: štátom, cirkvou, lokálnou spoločnosťou, ako aj rôznymi inštitúciami, ktoré prejavujú starostlivosť o matku a dieťa atď.“ (Bakošová, E., 1999, s. 65).
...