Škola rozvíjania emocionálnej inteligencie žiakov

Stále viac sa potvrdzuje, že v dnešnom extrémne zložitom svete a v súčastných zložitých sociálnych podmienkach a medziľudských vzťahoch už jedinci nevystačia iba s dobre osvojeným množstvom informácií, poznatkov a vedomostí o svete a s tým, ako možno tieto poznatky využiť pri riešení praktických problémov každodenného života, ale potrebujú sa dozvedieť viac o tom, kto sú, akí sú, ako ich vníma okolie, ako fungujú vo svojom sociálnom prostredí, ako zvyčajne riešia problémy, aké majú potreby a želania, aké ciele a ašpirácie si stavajú pred seba a aké majú možnosti a osobné predpoklady na ich dosahovanie. Tieto úlohy vyžadujú uskutočniť v školstve závažnejšie zmeny.

Humanizácia a demokracia školy kladie dôraz na človeka, žiaka aj pedagóga, na rešpektovanie ich osobitostí, špecifickostí, individuálností a posilňuje jedinečnosť ich sebarealizácie. Významne akcentuje najmä ľudskú, vzťahovú stránku interakcie vo výchovno-vzdelávacom procese, markantne zdôrazňuje harmonický osobnostný rozvoj žiakov a pedagógov v škole, ich psychické zdravie, ich kooperáciu a vzájomné interpersonálne vzťahy a zároveň podčiarkuje potrebu rozvíjať nielen kognitívny, ale najmä sociálno-emocionálny vývin jedincov v školskom prostredí.