Samo Bohdan Hroboň - život a tvorba štúrovského básnika a filozofa

Narodil sa v Liptovskej Sielnici 24. augusta 1820. V roku 1835 začal študovať na levočskom lýceu. Zapojil sa do práce Ústavu reči a literatúry československej, ktorý založil v roku 1832 v Levoči profesor Michal Hlaváček. Písal české básne, študoval jazyky a začal si písať denníky. Spolupracoval na vydaní almanachu Jitřenka, v ktorom mal uverejnených 6 básní. Od roku 1840 pokračoval v štúdiách na lýceu v Bratislave a ukončil ich v Halle. Na ceste do Halle sa v Prahe zoznámil s Bohuslavou Rajskou, do ktorej sa zamiloval. Jeho láska však nebola opätovaná a tento fakt ovplyvnil jeho ďalší život. Na jeho myslenie mal najväčší vplyv K. S. Amerling, s ktorým si Hroboň dopisoval do konca života. Po návrate zo štúdií v Halle ochorel a z choroby sa už nevyliečil. Do konca života žil u brata Ľudovíta v Liptovskej Selnici a na salaši na Grúni. Tu pokračoval vo svojej literárnej a filozofickej tvorbe. Filozofická i estetická orientácia jeho tvorby však boli napriek rovnakým cieľom v rozpore s oficiálnymi tendenciami v slovenskej literatúre, takže sa mu len občas podarilo niečo z neho uverejniť. Zomrel v Liptovskej Sielnici 24. júla 1894.

Básnik, filozof, náboženský mystik, rojko a fantasta- to sú atribúty nerozlučne späté s menom a básnickou tvorbou Sama Bohdana Hroboňa. C. Kraus ho v štúdii Slovenskí mesianisti charakterizoval takto: „Niet azda v slovenskej literatúre človeka, v ktorom by bolo toľko rozpornosti a také paradoxy ako v Bohdanovi Hroboňovi. Nemáme tu na mysli len neobyčajnú aktivitu počas štúdia a apatiu, hraničiacu s čudáctvom, počas dlhej, vleklej choroby. Máme na mysli ustavičné hľadačstvo, dobýjanie nových mét, úsilie o nový výraz, tvar, úsilie o sebarealizáciu, no i sebaprekonávanie.“(Hleba, 1993, s. 40)
...