Hľadaj Zobraz: Univerzity Kategórie Rozšírené vyhľadávanie

44 752   projektov
1 nových

Historizmus v tvorbe štúrovcov a estetické prvky v tvorbe Ľudovíta Štúra

«»
Prípona
.doc
Typ
seminárna práca
Stiahnuté
14 x
Veľkosť
0,1 MB
Jazyk
slovenský
ID projektu
13467
Posledná úprava
18.12.2020
Zobrazené
1 403 x
Autor:
teyooo
Facebook icon
Detaily projektu
Popis:
Ľudovít Štúr

Roddinné prostredie
Pochádzal z rodu, ktorý žil po stáročia v Trenčíne. Natrvalo sa v ňom usadil už v druhej polovici 16. storočia. Do konca 17. storočia sa trenčiansky Štúrovci zaoberali roľníctvom, v 18. storočí súkenníctvom, ojedinele mäsiarstvom.
Najmladší syn trenčianskeho súkenníka Michala Štúra Pavel, narodený 17.02.1769, bol dedo Ľ. Štúra. Dňa 16. marca 1789 narodil sa Pavlovi Štúrovi syn Samuel (v poradí tretí), otec Ľudovíta Štúra. Bol prvým zo štúrovského rodu, ktorý sa dostal na štúdiá. Prejavoval záujem o prírodné vedy a venoval sa im po celý život. Dosiahol vzdelanie, ktoré ho oprávňovalo vykonávať aj kňazský úrad. Ale keďže učiteľstvo sa mu nepochybne stalo vecou srdca, prijal miesto učiteľa - organistu v Trenčíne. Po vyše ročnom pôsobení v Trenčíne, 3. júla 1810, ako 21-ročný sa S. Štúr oženil s Annou Michalcovou, dcérou trenčianskeho mešťana.
Samuel Štúr a jeho žena Anna mali spolu šesť detí, dospelého veku sa dožili Karol (narodený 25.03.1811), Ľudovít (29.10.1815), Samuel (15.10.1818), Karolína (24.03.1826) a Ján (27.09.1827). Družný domáci život, dobrovoľné podriaďovanie sa a disciplína položili základy životného cieľa všetkých detí S. Štúra - slúžiť celku.
Štúrovcom sa 29. októbra 1815 narodil v Uhrovci druhorodený syn Ľudovít. Tento učiteľský syn vyrastal v kruhu dedinskej mládeže. Už vtedy postrehol biedu poddaných a ich detí, svojich vrstovníkov a spolužiakov, jej príčiny si však uvedomoval hlbšie až neskôr. Pomáhal im pri pasení husí, kôz i zbere lesných plodov.
...

Kľúčové slová:

Štúr

Ľudovít Śtúr

štúrovci

Devín

estetika

estické prvky

romantizmus

Chalupka

Samo Chalupka

Mor ho

Mor ho!

Turčín Poničan

Sládkovič

Andrej Sládkovič

Detvan

hrdina

Botto

Ján Botto



Obsah:
  • Ľudovít Štúr
    Roddinné prostredie
    Štúdium v Rábe
    Štúdium v Bratislave (1819- 1834)
    Pamätná vychádzka na Devín
    Štúdium v Halle
    Štúr ako poslanec, politik, básnik, jazykovedec, novinár
    Estetické prvky v tvorbe Ľudovíta Štúra
    O národných piesňach a povestiach plemien slovanských
    Slovo ako nástroj
    Štúr rozlišuje aj poéziu epickú, lyrickú a dramatickú
    Poézia epická
    Poézia lyrická
    Historické prvky v tvorbe Štúrovcov
    Zoznam použitej literatúry

Zdroje:
  • Štúr, Ľ. 1987. O poézii slovanskej. 1.vydanie. Martin: Matica slovenská, 1987. 130s.
  • Hučko, J. 1988. Život a dielo Ľudovíta Štúra.2.vydanie. Martin: Osveta, 1988. 253 s.
  • Šmatlák, S. 1979. Dve storočia slovenskej lyriky. 1.vydanie. Bratislava: Tatran, 1979. 530 s.
  • Klátik, Z. 1977. Slovenský a slovanský romantiznus. 1.vydanie. Bratislava: Veda, 1977. 332s.
  • Kopina, J.: ,,Prázdna je národná samoľúbosť, ktorá v sebe neskrýva nič hlbšie“.In: Slovenský jazyk a literatúra v škole, roč. 41., r.1994, č. 3-4, s.123-126.
  • Bednárová, M.: Štúrova filozofia estetiky v jeho spise O národných piesňach a povestiach plemien slovanských. In: Slovenské národné noviny, roč. 17(21)., r. 2006, č. 19, s.5.