Ložiská nerastných surovín Strieborná žila - Rožňava

Slovenské rudohorie, naše najrozsiahlejšie pohorie, otváralo od nepamäti náruč svojich dolín osadníkom, ktorých lákalo nie svojou rozlohou, ale bohatstvom, ukrytým v útrobách zeme. Ložiská striebra, medi, železa, vychádzajúce miestami až na povrch, ale aj zásoby magnezitových rúd, mastencov a azbestov boli rozhodujúcim faktorom pri osídľovaní dolín vo východnej časti pohoria, v oblasti Volovských vrchov.
Tak vzniklo aj s baníckou históriou nerozlučne späté mesto Rožňava. Geografickú polohu územia Rožňavy, rozkladajúcej sa na styku južných výbežkov Voloveckej časti rudohoria a Rožňavskej kotliny, charakterizuje aj križovanie dopravných smerov - či už do Košickej kotliny smerom na Štítnik a Smolník (a teda na Spiš), ale aj na Horehronie. Spojenie s Rimavskou kotlinou a ďalej na západ s Poiplím a na juh s Maďarskom umožňuje dolina rieky Slanej, pretekajúcej medzi Silickou a Plešiveckou planinou