Vzťah k prírode v antickej tradícii

Malé prírodovedné pojednania sú súborom niekoľkých krátkych spisov, v ktorých sa Aristoteles zaoberá vzájomnými súvislosťami duševného a telesného života.
O vnímaní a vnímateľnom - prekladatelia a vydavatelia tento súbor zaraďujú na prvé miesto. Aristoteles tu hovorí, že jeho ďalšie výklady sa budú týkať najdôležiteších životných prejavov, ktoré sú charakterisktické buď pre všetkých živočíchov, alebo pre niektorých - najdokonalejších z nich: menuje vnímanie, pamäť, vznetlivosť, žiadostivosť, bdenie a spánok, mladosť a starobu, vdychovanie a vydychovanie, život a smrť. Z ďalších Aristotelových slov vyplýva, že všetky spomenuté životné prejavy bude nutné skúmať ako činnosti, ktoré sú „spoločné telu aj duši.“ Tento prístup je v súlade s celkovou koncepciou Aristotelovej psychológie, v ktorej je duša (psyché) ponímaná racionalisticky ako biologický princíp života a jednotlivých životných procesov v každom živom organizme.