Guy de Maupassant - Pani Hermetová

Guy de Maupassant - Pani Hermetová
Tých múk ešte nie je dosť! Ochorel mi môj jediný pätnásťročný syn a pomaly umiera na kiahne. „Tá choroba ťa poznačí.“ hovorí mi neznámi, keď sa pozerám do zrkadla. „Nepribližuj sa k nemu!“ kričí v mojom vnútri. Umierajúci syn čaká s očami upierajúcimi sa na okno, aby poslednýkrát uvidel mňa svoju matku. A ja som zbabelec! Urobím tri kroky po balkóne , zakrývam si tvár do dlaní a stenám: „Nedokážem to, nie, nie, nemôžem sa na neho ani pozrieť....“ Hanbím sa. Bojím sa a pozerám sa na smrť môjho syna za oknom, aby som sa nenakazila. Strach, že kiahne poznačia moju tvár je väčší, ako volanie môjho syna, aby som k nemu prišla, rozlúčila sa s ním a pobozkala ho na rozlúčku. „Prečo, prečo to nedokážem?“ pýtam sa sama seba.