Kultúrne pamiatky - Šarišský región

Prešov

Mestské hradby - boli budované v troch etapách a počiatky jeho stavby siahajú do r. 1374, kedy povolenie na jeho výstavbu dal kráľ Ľudovít I. . Hradby mali elipsovitý pôvod, boli dvojité a medzi nimi sa nachádzala priekopa. V hradbách bolo 11 veží. Výška hradieb bola 5 siah (na merania hĺbky) a obvod 3330 krokov. V čase nebezpečenstva sa do priekopy napúšťala voda z mlynského jarku. Na príkaz Márie Terézie boli v roku 1751 hradby zbúrané a všetky zbrane z nich previezli do Košíc. Dodnes sa zachovali viaceré objekty ako Floriánová bránka, ktorá slúžila pre peších a vyústnie mestského kanálu do hradbovej priekopy. Dnes je to komplex Hotelovej Akadémie v Prešove. Jedinou zo zachovaných delových bášt je polygonálny bastión stojaci východne od františkánskeho kostola. V súčasnosti slúži ako vyhliadková plošina. A zachovala sa aj stredoveká bašta na Kováčskej ulici, v ktorej je dnes umiestnená reštaurácia.

Farský kostol Sv. Mikuláša - je to gotická trojloďová hala zo 14. Storočia postavená na bazilikovom pôdoryse s jedným polygonálnym chórom. Stavbu začali budovaním severnej lode. Na strednej lodi sa pracovalo a v roku 1391 dokončili južnú loď. Kostol bol definitívne dokončený až v roku 1511. Zachovali sa z nej hlavice stĺpov a konzoly v severnej stene a triumfálnom oblúku, ktoré zároveň poukazujú na výšku pôvodného chrámu. V priebehu 15. Storočia boli potom vykonané viaceré stavebné úpravy a prístavby. Najradikálnejším zásahom bola však prestavba v rokoch 1502 - 1511, ktorá viedol prešovský kamenársky majster Ján Brengyszeyn. Klenba presbytéria má dvakrát vyžľabené rebrá, ktoré vytvárajú bežnú sieťovú schému. Pätky klenby dosadajú na valcové prípory (polostĺpy) s hlavicami. V gotickej stavebnej perióde vznikli kružby okien kostola a severná kaplnka s kružbami. Kostol častejšie menil majiteľov. Kostol viackrát vyhorel, naposledy to bolo v roku 1887. Po tomto požiari zastrešili vežu iba provizórnou strieškou a neskôr pseudogotickou strechou podľa projektu slávneho staviteľa F. Schuleka. Pôvodne bol okolo kostola cintorín, ohradený kamenným múrom. Cintorín bol zrušený v prvej polovici 19. Storočia a následne zbúrali aj múr. V krypte kostola bolo pochovaných viacero významných osobností, medzi inými známy filozof a pedagóg, rektor evanjelického kolégia Eliáš Ladiver. Ďalšie osudy kostola súviseli s historickým vývinom mesta. Ako katolícky farský kostol slúžil od roku 1531, no počas nasledujúcich 140 rokov bol potom evanjelickým chrámom občanov nemeckej národnosti a keďže prvý nemecký kňaz mal zároveň funkciu farára, naďalej ostal i farským kostolom. Po obsadení mesta habsburským vojskom urobili z neho katolícky kostol, počas povstania Imricha Tököliho opäť evanjelický. Posledný raz slúžil ako evanjelický chrám počas povstania Františka II. Rákocziho, v roku 1705 - 1711. Odvtedy až do súčasnosti je rímskokatolíckym farským kostolom.