Hľadaj
Zobraz:
Univerzity
Kategórie
Rozšírené vyhľadávanie
45 178
projektov
Vplyv dezinformácií na politiku a spoločnosť
«»
| Prípona |
Typ bakalárska práca |
Stiahnuté 0 x |
| Veľkosť 0,5 MB |
Jazyk slovenský |
ID projektu 48678 |
| Posledná úprava 31.07.2026 |
Zobrazené 5 x |
Autor: martin.klimo |
Zdieľaj na Facebooku |
||
| Detaily projektu | ||
- cena:
30 Kreditov - kvalita:
99,1% -
Stiahni
- Pridaj na porovnanie
- Univerzita:Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
- Fakulta:-
- Kategória:Humanitné vedy » Politológia
- Predmet:Bakalárska práca
- Študijný program:Politológia
- Ročník:3. ročník
- Formát:PDF dokument (.pdf)
- Rozsah A4:42 strán
Práca analyzuje vplyv dezinformácií na politiku a spoločnosť so zameraním na témy, symboly, aktérov a techniky politických dezinformačných kampaní. Teoretická časť rozlišuje dezinformáciu, misinformáciu a malinformáciu a vysvetľuje vzťah dezinformácií k propagande, verejnej mienke, politickému rozhodovaniu a spoločenskej polarizácii. Stanovené čiastkové ciele zahŕňajú objasnenie pojmov a funkcií dezinformácií, identifikáciu zdrojov a kanálov ich šírenia a aplikáciu teoretických poznatkov na konkrétny prípad. Úvod vymedzuje aj sledovanie naratívov, jazyka, rétoriky a komunikačných kanálov konkrétnych osôb, skupín, médií a anonymných zdrojov.
Východisková kapitola opisuje dezinformácie ako zámerne nepravdivé alebo zavádzajúce informácie šírené s cieľom manipulovať verejnosť, ovplyvňovať rozhodovanie alebo polarizovať spoločnosť. Rozoberá ich používanie v politických kampaniach, online prostredí a hybridných hrozbách vrátane propagandistických naratívov, vytvárania sociálneho napätia a útokov na volebné procesy. Text uvádza príklady zasahovania do volieb, referenda o brexite a pôsobenia proruských médií a falošných účtov voči dôvere v NATO a Európsku úniu. Samostatne sa venuje hranici medzi reguláciou dezinformácií a slobodou prejavu, európskym opatreniam, mediálnej gramotnosti a iniciatívam zameraným na identifikovanie nepravdivých informácií.
Medzi tematické okruhy dezinformačných kampaní práca zaraďuje migráciu a xenofóbiu, politickú korupciu, verejné zdravie, očkovanie, pandémiu a geopolitické konflikty. Vysvetľuje používanie národných vlajok, historických postáv a udalostí, patriotických motívov a emotívnych spojení o ochrane detí, zrade národa či obrane tradičných hodnôt. Pri technikách šírenia uvádza falošné profily, botov, trollov, clickbait, astroturfing, falošné autority, opakovanie naratívov, manipuláciu emóciami a algoritmické zvyšovanie dosahu obsahu. Kanály zahŕňajú Facebook, Twitter, YouTube, Telegram, blogy, alternatívne spravodajské weby aj tradičné médiá preberajúce neoverené správy.
Analýza slovenského prostredia sleduje sociálne siete, alternatívne médiá a komunikačné aplikácie, ako aj pôsobenie domácich a zahraničných aktérov. Medzi rozoberanými témami sú politické udalosti, migrácia, zdravotníctvo, pandémia COVID-19, geopolitická situácia a koordinované aktivity pochádzajúce z proruského prostredia. Zahŕňa politiku štátu proti dezinformáciám, strategickú komunikáciu, úlohu polície, ministerstiev, médií a mimovládnych iniciatív aj opatrenia Európskej únie a digitálnych platforiem. Právna časť sa zaoberá slovenskými možnosťami postihu, európskym Aktom o digitálnych službách, zodpovednosťou platforiem a napätím medzi moderovaním škodlivého obsahu a ochranou slobody slova.
Prípadová štúdia skúma informačné dianie po atentáte na predsedu vlády Roberta Fica v Handlovej v máji 2024. Na udalosti aplikuje teoretické poznatky o hybridných hrozbách, emocionálnej manipulácii, symboloch, propagande a dezinformačných mechanizmoch. Všíma si národnú vlajku, jazyk solidarity, odkazy na predchádzajúce atentáty a polarizujúce rámce používané na posilnenie emocionálneho účinku správ. Identifikuje naratívy o údajnej ukrajinskej stope, zinscenovanom útoku a prepojení na opozíciu, ich šírenie cez Telegram, platformu X, sociálne siete a alternatívne médiá, ako aj manipulovanie obrazového materiálu, zdravotných správ a okolností útoku.
Diskusia prípadovej štúdie opisuje reakcie politických predstaviteľov, médií, štátnych orgánov a európskych monitorovacích iniciatív. Sleduje informačné vákuum po útoku, politizáciu udalosti, obmedzovanie komunikácie s vybranými médiami, zrušenie kapacít strategickej komunikácie a dôsledky pre dôveru v inštitúcie a verejný diskurz. Zachytáva aj monitorovanie sociálnych sietí, výzvy na reguláciu škodlivého obsahu a spor o možné obmedzovanie kritických médií a občianskej spoločnosti. Súhrn a kritická reflexia spájajú rýchlosť šírenia správ, existujúce spoločenské napätie, nízku mediálnu gramotnosť, emocionálne správanie na sociálnych sieťach a nedostatočnú pripravenosť na informačné krízy.
Návrhy ďalšieho výskumu smerujú k hybridným hrozbám, možnému pôsobeniu zahraničných aktérov, domácemu politickému diskurzu, alternatívnym médiám, anonymným účtom a šifrovaným komunikačným platformám. Práca navrhuje skúmať odolnosť slovenskej verejnosti, inštitucionálnu pripravenosť štátu, účinnosť legislatívnych, technologických a vzdelávacích opatrení aj vplyv dezinformácií na volebné správanie. Záver sumarizuje mechanizmy šírenia, spoločenskú polarizáciu, oslabovanie dôvery, význam kritického myslenia a mediálnej gramotnosti; za ním nasleduje resumé a zoznam 39 použitých zdrojov.
Východisková kapitola opisuje dezinformácie ako zámerne nepravdivé alebo zavádzajúce informácie šírené s cieľom manipulovať verejnosť, ovplyvňovať rozhodovanie alebo polarizovať spoločnosť. Rozoberá ich používanie v politických kampaniach, online prostredí a hybridných hrozbách vrátane propagandistických naratívov, vytvárania sociálneho napätia a útokov na volebné procesy. Text uvádza príklady zasahovania do volieb, referenda o brexite a pôsobenia proruských médií a falošných účtov voči dôvere v NATO a Európsku úniu. Samostatne sa venuje hranici medzi reguláciou dezinformácií a slobodou prejavu, európskym opatreniam, mediálnej gramotnosti a iniciatívam zameraným na identifikovanie nepravdivých informácií.
Medzi tematické okruhy dezinformačných kampaní práca zaraďuje migráciu a xenofóbiu, politickú korupciu, verejné zdravie, očkovanie, pandémiu a geopolitické konflikty. Vysvetľuje používanie národných vlajok, historických postáv a udalostí, patriotických motívov a emotívnych spojení o ochrane detí, zrade národa či obrane tradičných hodnôt. Pri technikách šírenia uvádza falošné profily, botov, trollov, clickbait, astroturfing, falošné autority, opakovanie naratívov, manipuláciu emóciami a algoritmické zvyšovanie dosahu obsahu. Kanály zahŕňajú Facebook, Twitter, YouTube, Telegram, blogy, alternatívne spravodajské weby aj tradičné médiá preberajúce neoverené správy.
Analýza slovenského prostredia sleduje sociálne siete, alternatívne médiá a komunikačné aplikácie, ako aj pôsobenie domácich a zahraničných aktérov. Medzi rozoberanými témami sú politické udalosti, migrácia, zdravotníctvo, pandémia COVID-19, geopolitická situácia a koordinované aktivity pochádzajúce z proruského prostredia. Zahŕňa politiku štátu proti dezinformáciám, strategickú komunikáciu, úlohu polície, ministerstiev, médií a mimovládnych iniciatív aj opatrenia Európskej únie a digitálnych platforiem. Právna časť sa zaoberá slovenskými možnosťami postihu, európskym Aktom o digitálnych službách, zodpovednosťou platforiem a napätím medzi moderovaním škodlivého obsahu a ochranou slobody slova.
Prípadová štúdia skúma informačné dianie po atentáte na predsedu vlády Roberta Fica v Handlovej v máji 2024. Na udalosti aplikuje teoretické poznatky o hybridných hrozbách, emocionálnej manipulácii, symboloch, propagande a dezinformačných mechanizmoch. Všíma si národnú vlajku, jazyk solidarity, odkazy na predchádzajúce atentáty a polarizujúce rámce používané na posilnenie emocionálneho účinku správ. Identifikuje naratívy o údajnej ukrajinskej stope, zinscenovanom útoku a prepojení na opozíciu, ich šírenie cez Telegram, platformu X, sociálne siete a alternatívne médiá, ako aj manipulovanie obrazového materiálu, zdravotných správ a okolností útoku.
Diskusia prípadovej štúdie opisuje reakcie politických predstaviteľov, médií, štátnych orgánov a európskych monitorovacích iniciatív. Sleduje informačné vákuum po útoku, politizáciu udalosti, obmedzovanie komunikácie s vybranými médiami, zrušenie kapacít strategickej komunikácie a dôsledky pre dôveru v inštitúcie a verejný diskurz. Zachytáva aj monitorovanie sociálnych sietí, výzvy na reguláciu škodlivého obsahu a spor o možné obmedzovanie kritických médií a občianskej spoločnosti. Súhrn a kritická reflexia spájajú rýchlosť šírenia správ, existujúce spoločenské napätie, nízku mediálnu gramotnosť, emocionálne správanie na sociálnych sieťach a nedostatočnú pripravenosť na informačné krízy.
Návrhy ďalšieho výskumu smerujú k hybridným hrozbám, možnému pôsobeniu zahraničných aktérov, domácemu politickému diskurzu, alternatívnym médiám, anonymným účtom a šifrovaným komunikačným platformám. Práca navrhuje skúmať odolnosť slovenskej verejnosti, inštitucionálnu pripravenosť štátu, účinnosť legislatívnych, technologických a vzdelávacích opatrení aj vplyv dezinformácií na volebné správanie. Záver sumarizuje mechanizmy šírenia, spoločenskú polarizáciu, oslabovanie dôvery, význam kritického myslenia a mediálnej gramotnosti; za ním nasleduje resumé a zoznam 39 použitých zdrojov.
Kľúčové slová:
dezinformácie
politické kampane
hybridné hrozby
verejná mienka
sociálne siete
mediálna gramotnosť
propaganda
polarizácia
sloboda slova
Robert Fico
atentát
politológia
Obsah:
- Úvod
1 Teoretické východiská problematiky dezinformácií
1.1 Charakteristika dezinformácií
1.2 Dezinformácie v kontexte hybridných hrozieb a demokratickej odolnosti
1.3 Témy a symboly v dezinformačných kampaniach
1.4 Techniky šírenia dezinformácií
1.5 Aktéri a zdroje šírenia dezinformácií
2 Analýza dezinformačného prostredia na Slovensku
2.1 Charakteristika dezinformačného prostredia na Slovensku
2.2 Aktéri a mechanizmy šírenia dezinformácií
2.3 Politika štátu v boji proti dezinformáciám
2.4 Právna regulácia dezinformácií na Slovensku
2.5 Dezinformácie vs. sloboda slova
3 Prípadová štúdia
3.1 Výber konkrétneho prípadu
3.2 Aplikácia teoretických poznatkov na analyzovaný prípad
3.3 Identifikácia tém, symbolov a techník v rámci kampane
3.4 Diskusia o vplyve na verejnú mienku alebo politické rozhodovanie
3.5 Súhrn hlavných poznatkov z teoretickej a praktickej časti
3.6 Kritická reflexia skúmaného prípadu
3.7 Návrhy pre ďalší výskum problematiky
Záver
Resumé
Zoznam použitej literatúry
Zdroje:
- KELIŠEK, Pavol a FURIAK, Peter. Dezinformácie a hybridné hrozby v súčasnom bezpečnostnom prostredí. In: Zborník vedeckých príspevkov Národná a medzinárodná bezpečnosť 2023 [online]. Akadémia ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika, 2023, s. 151-165. Dostupné na: http://ak.aos.sk/images/repozitar/zborniky/NaMB_prispevky_2023/151 165_KELISEK_FURIAK.pdf
- BENNETT, W. Lance a Steven LIVINGSTON. The Disinformation Age: Politics, Technology, and Public Life. Cambridge: Cambridge University Press, 2018. ISBN 9781108450294.
- SYROVÁTKA, Jonáš, VINKLOVÁ, Julie, WOJTULA, Lindsay a ZIKMUNDOVÁ, Alena. Dezinformace jako byznys. Praha: Prague Security Studies Institute, 2020. [online]. Dostupné na: https://www.pssi.cz/download/docs/8207_751-dezinformace-jako-byznys.pdf.
- Európsky dvor audítorov. Boj proti dezinformáciám: aký pokrok dosiahla EÚ? Osobitná správa č. 9/2021 [online]. Dostupné na: https://op.europa.eu/webpub/eca/special-reports/disinformation-9-2021/sk/
- Friedrich-Ebert-Stiftung (FES). 2020. Čo nás stoja dezinformácie? Hlavní aktéri, strategická komunikácia a ekonomické dôsledky. [online]. Dostupné na: https://library.fes.de/pdf-files/bueros/slowakei/20643.pdf [prístup 28. decembra 2024].
- Friedrich-Ebert-Stiftung. Dezinformácie a ich šírenie v slovenskej spoločnosti [online]. Dostupné na: https://library.fes.de/pdf-files/bueros/slowakei/20643.pdf Ipsos. 2024. CEDMO Trends: Dezinformácie ako hrozbu pre bezpečnosť Slovenska. [online]. Dostupné na: https://www.ipsos.com/sk-sk/cedmo-trends dezinformacie-ako-hrozbu-pre-bezpecnost-slovenska [prístup 28. decembra 2024].
- JOWETT, Garth S. a O'DONNELL, Victoria. Propaganda & Persuasion. 6. vyd. Thousand Oaks, California: SAGE Publications, Inc., 2015. ISBN 9781452257532. Dostupné online: https://csmeyns.github.io/propaganda everyday/pdf/odonnell-jowett-2018-what-is-propaganda.pdf
- KAPEC, M. Mainstreamové versus alternatívne médiá v slovenskom mediálnom priestore. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2023. ISBN 978-80-572-03957.
- KORDÍK, M., KOPRDA, N. Trestnoprávny postih dezinformácií v podmienkach Slovenskej republiky. Právny obzor, 2024, roč. 107, č. 1, s. 67-78. ISSN 0032 6984.
- LAZER, D. 2018. The science of fake news: How misinformation spreads in digital media. Science, 359(6380), pp. 1094-1097.
- LEWANDOWSKY, Stephan, Ullrich K. H. ECKER a John COOK. Beyond Misinformation: Understanding and Coping with the ‘Post-Truth’ Era. Journal of Applied Research in Memory and Cognition. 2017, 6(4), 353-369. DOI:10.1016/j.jarmac.2017.07.008.
- MATUŠKOVÁ, K. 2023. Rozbor porovnávacej štúdie prevalencie a zdrojov dezinformácií na hlavných sociálnych mediálnych platformách v Poľsku, Slovensku a Španielsku s dôrazom na európsku legislatívu. [online]. Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/386573626_Rozbor_porovnavacej_studie_prevalencie_a_zdrojov_dezinformacii [prístup 28. decembra 2024]. 413.
- MESARČÍK, Matúš. 2023. Nástroje verejného práva pre boj s dezinformáciami v online priestore. Bratislava: Právnická fakulta Univerzity Komenského, 2023. ISBN 978-80-7160-706-9.
- TANDOC, Edson C., Zheng Wei LIM a Richard LING. Defining ‘Fake News’: A Typology of Scholarly Definitions. Digital Journalism. 2018, 6(2), 137-153. DOI: 10.1080/21670811.2017.1360143.
- TOMIĆ, Zoran - SMERIGA, Peter. Politická komunikácia. Bratislava: Wolters Kluwer, 2020. ISBN 978-80-557-2043-2.
- WARDE, Claire a Hossein DERAKHSHAN. Information Disorder: Toward an Interdisciplinary Framework for Research and Policymaking [online]. Strasbourg: Council of Europe, 2017 [cit. 2024-12-28]. Dostupné na internete: https://rm.coe.int/information-disorder-toward-an-interdisciplinary-framework for-researc/168076277c.
- WODAK, Ruth. The Politics of Fear: What Right-Wing Populist Discourses Mean. London: SAGE Publications, 2015. ISBN 9781446246993.
- TÝŽDEŇ.SK. Pol roka po atentáte na premiéra: Ako vyzerá stav polarizácie v slovenskej spoločnosti? [online]. Týždeň.sk, 2024 [cit. 2025-05-12]. Dostupné na: https://www.tyzden.sk/politika/115864/polroka-po-atentate-na-premiera-ako vyzera-stav-polarizacie-v-slovenskej-spolocnosti/
- TVNOVINY.SK. Sociálne siete pod drobnohľadom Bruselu po útoku na Fica. [online]. 2024. [cit. 2025-04-04]. Dostupné na: https://tvnoviny.sk/
- ŽIVÉ.SK. Vláda zrušila zmluvu na monitorovanie dezinformácií a sociálnych sietí. Čím argumentuje? [online]. Živé.sk, 2024 [cit. 2025-05-12]. Dostupné na: https://zive.aktuality.sk/clanok/Ew6nLJn/vlada-zrusila-zmluvu-na monitorovanie-dezinformacii-a-socialnych-sieti-cim-argumentuje/
- TA3. Slovenský internet po atentáte na premiéra zaplavili hoaxy. Tieto naratívy sa objavovali najčastejšie [online]. TA3, 2024 [cit. 2025-05-12]. Dostupné na: https://www.ta3.com/clanok/944973/slovensky-internet-po-atentate-na premiera-zaplavili-hoaxy-tieto-narativy-sa-objavovali-najcastejsie
- ...
Zadania-seminarky.sk
2006 - 2026 © všetky práva vyhradené