Popis:
		1) Pojem, predmet a pramene medzinárodného práva verejného 
 ss. 14, 15, 16, 17, 18, 19, 21, 22 
2) Zvláštnosti medzinárodného práva v porovnaní s vnútroštátnym právnym poriadkom 
ss. 20 - 23 
3) Historický vývoj medzinárodného verejného práva, medzinárodné vzťahy, medziná-rodnoprávne vzťahy, medzinárodná politika, zahraničná politika, diplomacia 
ss. 5 - 13, 
AD pojmy: 
Zahraničná politika - znamená intenzívnu, plánovitú a uvedomelú činnosť štátu s cieľom ovplyvniť vývoj medzi-národných vzťahov i rozvoj medzinárodného práva v smere pozitívnom preň samotný. Pri realizácii zahraničnej politiky musí byť istá koncepcia z ktorej daný štát vychádza. Prelínanie jednotlivých zahraničných politík určitých štátov v určitom čase a priestore ich vzájomné strety a kontakty vytvárajú medzinárodnú politiku. Možno hovoriť o Európskej politike, americkej politike, ázijskej politika a podobne. 
Diplomacia - spôsob uskutočňovania zahraničnej politiky a medzinárodnej politiky pokojnou cestou. Diplomatické rokovania majú veľký význam pri tvorbe medzinárodného zmluvného ale i obyčajového práva. Diplomaciu vzhľadom na jej význam by mali vytvárať experti na medzinárodné právo.
		
        
    
    Kľúčové slová:
		
		  		  medzinárodné právo
		  		  kodifikácia
		  		  diplomacia
		  		  zahraničná politika
		  		  medzinárodné zločiny
		  		  objektívna zodpovednosť
		  		  sukcesia
		  		
		
				
		
		Obsah:
		
				- 1) Pojem, predmet a pramene medzinárodného práva verejného
 2) Zvláštnosti medzinárodného práva v porovnaní s vnútroštátnym právnym poriadkom
 3) Historický vývoj medzinárodného verejného práva, medzinárodné vzťahy, medzinárodnoprávne vzťahy, medzinárodná politika, zahraničná politika, diplomacia
 4) Druhy subjektov medzinárodného práva a ich stručná charakteristika
 5) Štát ako subjekt medzinárodného práva, jednotné a zložené štáty podľa medzinárodného práva
 6) Povstalci ako dočasné subjekty medzinárodného práva
 7) Medzinárodné medzivládne organizácie ako subjekty medzinárodného práva
 8) Jednotlivci ako subjekty medzinárodného práva verejného
 9) Základné a pomocné pramene medzinárodného práva, charakteristika a základné rozdiely
 10) Medzinárodná zmluva a medzinárodná obyčaj ako základné pramene medzinárodného práva (charakteristika), vzájomný vzťah, riešenie intertemporálnych problémov tohto vzťahu
 11) Pomocné pramene medzinárodného práva a ich význam v teórii a praxi medzinárodného práva verejného
 12) Pravidlá medzinárodného práva (pojem, charakteristika a druhy)
 13) Dispozitívne a kogentné normy medzinárodného práva, ich vzájomné vzťahy a rozdielnosti v procese ich vzniku a praktickej aplikácie
 14) Miesto a postavenie kogentných noriem v súčasnom medzinárodnom práve verejnom
 15) Kodifikácia medzinárodného práva, cieľ, orgány kodifikácie, vzťah kodifikácie k pokrokovému rozvoju medzinárodného práva
 16) Vzťah medzinárodného a vnútroštátneho práva v doktríne medzinárodného práva a v právnej praxi študentov
 17) Miesto a postavenie medzinárodných zmlúv v slovenskom právnom poriadku
 18) Druhy medzinárodnej zodpovednosti štátov a ich krátka charakteristika a postihnutie ich vzájomných vzťahov
 19) Objektívna (absolútna) zodpovednosť štátov a hlavné prvky potrebné k jej vzniku, oblasti medzinárodnoprávnej úpravy v ktorých sa objektívna zodpovednosť aplikuje
 20) Základné prvky zodpovednosti štátov za protiprávne konanie (subjektívna a objektívna stránka zodpovednosti v zmysle návrhu Dohovoru o zodpovednosti štátov)
 21) Medzinárodnoprávna zodpovednosť štátov za konanie súkromných osôb a za činnosť povstaleckého hnutia
 22) Okolnosti vylučujúce protiprávnosť v zmysle návrhu Dohovoru o zodpovednosti štátov za protiprávne správanie
 23) Trestná zodpovednosť jednotlivcov v zmysle súčasného medzinárodného práva, formy realizácie, charakteristika typov zločinov podľa medzinárodného práva, potrestanie vojnových zločincov po druhej svetovej vojne
 24) Pojem a postavenie inštitútu sankcií v rámci súčasného medzinárodného práva
 25) Individuálne sankcie a ich základné delenie v súčasnom medzinárodnom práve
 26) Kolektívne sankcie medzinárodného spoločenstva podľa kapitoly VII. Charty OSN, vykonanie rozhodnutí BR OSN o kolektívnych sankciách v slovenskom právnom poriadku
 27) Ohrozenie mieru, porušenie mieru a útočný čin podľa článku 39 Charty ako súčasť procesu praktickej aplikácie kolektívnych sankcií
 28) Hlasovanie BR OSN podľa článku 27 Charty, individuálne veto, kolektívne veto, obyčajová prax BR OSN v hlasovej činnosti BR OSN
 29) Individuálna a kolektívna sebaobrana podľa medzinárodného práva
 30) Postavenie medzinárodných dohovorov o ľudských právach v kontexte slovenského ústavného systému, vykonanie rozhodnutí medzinárodných orgánov pre ľudské práva súdnej a kvázi súdnej povahy v slovenskom právnom poriadku
 31) Predpoklady vzniku platnosti medzinárodnej zmluvy
 32) Formy súhlasu štátov byť viazaný zmluvou v zmysle Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969, prejavenie súhlasu byť viazaný zmluvou v zmysle slovenského právneho poriadku
 33) Registrácia a publikácia medzinárodných zmlúv, účinky platných medzinárodných zmlúv
 34) Výhrady k medzinárodným zmluvám (pojem výhrady, kvalifikovaná a nekvalifikovaná výhrada)
 35) Zmeny a doplnky medzinárodných zmlúv
 36) Neplatnosť medzinárodnej zmluvy (absolútna, relatívna)
 37) Skončenie platnosti (zánik) medzinárodných zmlúv
 38) Prerušenie vykonávania (suspendovania) medzinárodných zmlúv
 39) Výklad medzinárodných zmlúv
 40) Vznik a zánik štátu a ich právne dôsledky, cieľ sukcesie štátov do medzinárodných zmlúv
 41) Sukcesia štátov do medzinárodných zmlúv, základné princípy a spôsob realizácie v zmysle Viedenského dohovoru o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám z r. 1978
 42) Uznanie štátu a jeho formy, uznanie vlády a uznanie za povstalcov
Zdroje:
		    
		    		    - Klučka, Jankuv: Medzinárodné právo verejné (všeobecná časť)