Hľadaj Zobraz: Univerzity Kategórie Rozšírené vyhľadávanie

44 547   projektov
6 nových

Skriptá z predmetu Fytocenológia a lesnícka typológia

«»
Prípona
.doc
Typ
skriptá
Stiahnuté
244 x
Veľkosť
1,4 MB
Jazyk
slovenský
ID projektu
2714
Posledná úprava
07.03.2017
Zobrazené
4 794 x
Autor:
adria202
Facebook icon
Detaily projektu
Popis:
Predmet "Fytocenológia a lesnícka typológia" pozostáva z dvoch na seba nadväzujúcich disciplín. Fytocenológia je náuka o vegetácii (rastlinstve), v ktorej rastlinné spoločenstvá predstavujú rovnorodejšie a stabilnejšie zoskupenia rastlín utvárajúce sa v dôsledku kompetičného tlaku edifikátorov (v lese najmä drevín).
Aj keď sa rastlinné spoločenstvá (fytocenózy) vyskytujú v prírode vždy ako zložky biocenóz spolu so živočíchmi a inými organizmami, zostáva fytocenológia aj v súčasnosti tesnejšie spojená s botanickými vednými disciplínami ako s vlastnou biocenológiou. Jej vývoj prebiehal v rôznych krajinách odlišne, čo sa prejavuje tým, že zatiaľ nepredstavuje jednotnú, celosvetovo integrovanú vedu a nemá jednotné pomenovanie.
Fytocenológia je často označovaná názvom geobotanika (v užšom zmysle) alebo fytosociológia, príp. rastlinná sociológia. Patrí do skupiny vied symbiologických, nakoľko študuje spoločenstvá, zoskupenia organizmov. V anglo americkej sfére tvorí náuka o vegetácii súčasť ekológie (v širšom zmysle) a termín fytocenológia sa tu prakticky nepoužíva. Vo frankofónnej oblasti je fytocenológia začleňovaná do širšieho oboru, ktorý sa kryje s ekológiou anglo amerických autorov, ale je označovaný ako "biogéographie".
Fytocenológia je svojou povahou vedou analyticko syntetickou. Použitie experimentu do nej síce preniká (experimentálna fytocenológia), ale naráža na značné technické problémy a časovú náročnosť. Pokus sa používa väčšinou iba pre riešenie dielčich otázok. Klasický experiment, v ktorom sa jedna podmienka mení a ostatné sa udržiavajú konštantné, nie je vo fytocenológii prakticky realizovateľný a doposiaľ stojí mimo pracovných možností väčšiny fytocenológov. To isté platí pre fytocenologický experiment realizovaný v krajine.
Fytocenológia býva označovaná ako veda opisná (deskriptívna), čo nie je presné. Opis sám o sebe nevedie k objavom v žiadnej vede. Podstatou fytocenológie je odhaľovanie a analýza rozdielov rastlinných spoločenstiev a rozdielov v ich správaní v prírode (väzba na určité podmienky prostredia, rozšírenie a pod.), ako aj porovnávacie hodnotenie týchto rozdielov a hľadanie ich príčin. Je teda vhodnejšie označovať fytocenológiu ako vedu porovnávaciu (komparatívnu) a vysvetľujúcu (explikatívnu), ale ani to nie je celkom výstižné. Porovnávací spôsob štúdia dáva fytocenológii špecifický rys výpovedná hodnota výsledkov a sféra ich platnosti sa zväčšuje s množstvom porovnávaného študijného materiálu a s rozlohou územia, z ktorého pochádza. Fytocenológovia pritom využívajú doterajšie poznatky a skúsenosti získané v rôznych územiach. Preto stúpa význam osobných skúseností každého bádateľa, čo robí dojem väčšej subjektivity fytocenológie.

Kľúčové slová:

fytocenológia

vegetácia

geobotanika

lesný typ

fytocenóza

prostredie

homeostáza

synekológia



Obsah:
  • 1. ÚVOD -1-
    1.1. Postavenie predmetu v učebnom pláne -2-
    1.2. Základné pojmy a termíny -3-
    2. ANALÝZA A OPIS RASTLINNÉHO SPOLOČENSTVA -6-
    2.1. Plocha fytocenologického zápisu (snímky) -6-
    2.1.1. Kritériá pre výber plochy fytocenologického zápisu -7-
    2.1.2. Veľkosť a tvar plochy fytocenologického zápisu -8-
    2.1.3. Vyhotovenie fytocenologického zápisu -9-
    2.2. Kartografická dokumentácia -10-
    2.3. Analytické znaky fytocenóz -11-
    2.3.1. Floristická skladba -11-
    2.3.2. Vertikálna štruktúra (etážovitosť) -12-
    2.3.3. Abundancia (početnosť) -14-
    2.3.4. Dominancia, pokryvnosť (kryt) -15-
    2.3.4.1. Bodová metóda -15-
    2.3.4.2. Líniová metóda -16-
    2.3.4.3. Grafická metóda -16-
    2.3.4.4. Stanovenie bazálnej pokryvnosti -16-
    2.3.4.5. Odhad pokryvnosti -16-
    2.3.5. Stabilita (družnosť) -20-
    2.3.6. Vitalita (životaschopnosť) -21-
    2.3.7. Frekvencia (početnosť výskytu) -23-
    2.3.8. Denzita (hustota) -23-
    2.3.9. Mozaiková štruktúra fytocenózy -24-
    2.3.10. Ekoelementy, ekologické skupiny druhov -25-
    2.3.11. Životné formy rastlín -27-
    2.3.12. Periodicita lesných fytocenóz (aspekt) -28-
    2.3.13. Zmeny štruktúry fytocenóz v čase -29-
    3. SYNTAXONÓMIA -30-
    3.1. Klasifikácia vegetácie (fytocenóz) -31-
    3.1.1. Fyziognomický smer -32-
    3.1.2. Severské smery -32-
    3.1.3. Estónsky synuziálny smer -33-
    3.1.4. Anglo Americké smery -33-
    3.1.5. Curyšsko Montpelierský smer -34-
    3.2. Ekologicko floristická a stanovištná klasifikácia -42-
    3.2.1. Ruská a ukrajinská typologická škola -42-
    3.2.2. Typologická klasifikácia lesov v ČR -43-
    4. SYNTÉZA FYTOCENOLOGICKÝCH DÁT -46-
    4.1. Tabelárna syntéza vegetačných snímkov -47-
    4.1.1. Použitie jednoduchých numerických postupov pri abelárnej syntéze snímok -49-
    4.1.2. Tabelárna syntéza fytocenologického materiálu -52-
    4.1.3. Zhodnotenie fytocenologickej tabuľky -52-
    4.2. Numerická klasifikácia fytocenóz -53-
    4.3. Ordinácia fytocenóz -54-
    4.3.1. Priama gradientová analýza -55-
    4.3.2. Nepriama gradientová analýza -56-
    4.4. Typizácia fytocenóz -57-
    5. ROZŠÍRENIE A VÝVOJ VEGETÁCIE, VPLYV ČLOVEKA NA VEGETÁCIU -58-
    5.1. Zonálnosť vegetácie -58-
    5.2. Vegetačná stupňovitosť -60-
    5.3. Vývoj vegetácie po ľadových dobách -62-
    5.3.1. Vegetačné pásy -63-
    5.3.2. Historický vplyv človeka na prírodu a jej vegetačnú zložku ...................... -67-
    5.4. Ekologické a chorologicko historické príčiny vzniku lesných vegetačných stupňov -70-
    6. LESNÍCKA GEOBIOCENOLÓGIA A TYPOLÓGIA -74-
    6.1. Vývoj lesníckej typológie -74-
    6.1.1. Etapizácia typologických prác -76-
    6.1.1.1. Všeobecný typologický prieskum (stanovištný prieskum) -77-
    6.1.1.2. Podrobný typologický prieskum (typologický prieskum) -78-
    6.1.1.3. Revízia prieskumu prírodných pomerov -80-
    6.1.1.4. Aktualizácia výsledkov prieskumu prírodných pomerov -80-
    6.1.1.5. Prieskum ekológie lesa -81-
    6.2. Zásady geobiocenologickej diferenciácie a klasifikácie lesov -83-
    6.3. Geobiologické klasifikačné jednotky -85-
    6.3.1. Vegetačné stupne (VS) -90-
    6.3.2. Trofické rady a medzirady geobiocénov -95-
    6.3.2.1. Rad A oligotrofný -95-
    6.3.2.2. Rad A/B hemioligotrofný -96-
    6.3.2.3. Rad B mezotrofný -97-
    6.3.2.4. Rad B/C heminitrofilný -98-
    6.3.2.5. Rad C nitrofilný -99-
    6.3.2.6. Rad D alkalofilný -100-
    6.3.3. Edaficko hydrické rady geobiocénov -102-
    6.3.3.1. Súbor "a" oligotrofný -103-
    6.3.3.2. Súbor "c" nitrofilný -104-
    6.3.4. Skupiny lesných typov -105-
    6.3.4.1. Skupiny lesných typov radu A oligotrofného -105-
    6.3.4.2. Skupiny lesných typov radu A/B hemioligotrofného -125-
    6.3.4.3. Skupiny lesných typov radu B mezotrofného -129-
    6.3.4.4. Skupiny lesných typov radu B/C heminitrofilného -142-
    6.3.4.5. Skupiny lesných typov radu C nitrofilného, javorového -154-
    6.3.4.6. Skupiny lesných typov radu D alkalofilného -159-
    6.3.4.7. Skupiny lesných typov súboru "a" oligotrofného -175-
    6.3.4.8. Skupiny lesných typov súboru "c" nitrofilného -180-
    7. VYUŽITIE LESNÍCKEJ TYPOLÓGIE -192-
    7.1. Aplikácia pre potreby hospodárskej úpravy lesa -192-
    7.2. Ďalšie využitie typologických podkladov -195-
    8. PRÍLOHY -200-
    9. LITERATÚRA -208-

Zdroje:
  • ALJECHIN, V. V.: Rastiteľnosť SSSR v osnovnych zonach. ed.2. Moskva.,1951.
  • AMBROS, Z.: Fytoindikace prostředí přírodních a přirozených lesů ČSSR. Folia universitatis agriculturae, řada A. Lesnická fakulta VŠZ Brno (3), 1986.
  • BRAUN BLANQUET, J.: Prinzipien einer Systematik der Pflanzengesellschaften auf floristischer Grudnlage. Jahrb. St. Gall. Naturwiss.Ges., St. Gallen, 57: 305 351, 1921.
  • BRAUN BLANQUET, J.: Pflanzensoziologie. ed.1. Wien et New York, 1928.
  • BROCKMANN JEROSCH, H.: Die Pflanzengesellschaften der Schweizer Alpen. I. Die Flora des Puschlav (Bezirk Bernina, Kanton Graubünden) und ihre Pflanzengesell-schaften. Leipzig, 1907.
  • ...
  • ...
  • ...