Psychológia osobnosti - schopnosti a inteligencia

Človek od nepamäti chcel poznať sám seba. Už v antickom Grécku filozof Platón hlásal: „Poznaj sám seba! Poznaj seba samého!“ ako podmienku zdravého normálneho rozvoja.
No len v 19. stor. rozvoj vedy postúpil tak, že sa začali vytvárať podmienky pre vedecké skúmanie človeka a jeho osobnosti. Zistilo sa, že napr. povahu človeka nie je možné vysvetľovať len na základe pôsobenia biologických (dedičných) činiteľov, ale že je treba skúmať aj spoločensko-historické podmienky jeho existencie. Tieto zistenia ovplyvnili výskum človeka a jeho osobnosti vo všetkých vedách o človeku.

Pojem „osobnosť“ je používaný v rôznych významoch; v ľudovej reči, ale i v historických vedách má hodnotiaci prízvuk, rozumie sa ním vynikajúci alebo nejaký výrazný jedinec, iný význam má zase v právnych vedách a v sociológii.
Pojem „osobnosť“ v psychológii vyjadruje vnútornú organizáciu duševného života človeka, skutočnosť, že je jednotou dielčích funkcií, že teda funguje ako jednotný celok interindividuálne odlišných dispozícií, a ako taký vytvára zmysluplné súvislosti s vonkajšími prejavmi, t.j. s chovaním indivídua.