Hľadaj Zobraz: Univerzity Kategórie Rozšírené vyhľadávanie

45 035   projektov
0 nových

Politológia - Volebné systémy

«»
Prípona
.doc
Typ
seminárna práca
Stiahnuté
2 x
Veľkosť
0,1 MB
Jazyk
slovenský
ID projektu
3867
Posledná úprava
14.06.2017
Zobrazené
2 378 x
Autor:
Morgi_001
Facebook icon Zdieľaj na Facebooku
Detaily projektu
Popis:
Slobodné voľby sú jedným zo základných prvkov moderných demokratických režimov. Všeobecne vzaté sú voľby pojmom, ktorý vyjadruje spôsob výberu členov niektorých štátnych a iných organov, hlavne zastupiteľských zborov. Oskar Krejčí ich charakterizuje ako „proces ustavovania jednotlivých funkcionárov alebo celých zastupiteľských zborov“.
Určitý spôsob voľby sa uplatňuje vo všetkých sociálnych celkoch, ktoré kedy ľudský druh vytváral. Voľby sa uplatnili už pri výbere náčelníkov kmeňových spoločností, predstaviteľov mestských štátov antického Grécka atď. Volená bola napríklad hlava Svätej ríše rímskej a ďalší panovníci. Súčasné voľby nadobudli svoju podobu s nástupom parlamentných režimov v dobách veľkých revolúcií 17. a 18. storočia.
Po dlhu dobu bolo volebné právo (či ako pasívne alebo aktívne) obmedzované na veľmi úzke skupiny obyvateľov, ktoré boli vymedzene rôznymi kritériami (pôvod, majetkové postavenie, pohlavie atd.). Ženy napríklad získali právo voliť vo väčšine európskych štátov až v dvadsiatom storočí (najneskôr v niektorých kantónoch Švajčiarska). Dnes je volebné právo jedným zo základných ľudských práv, ako to vyjadruje rada medzinárodných dokumentov. Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN v roku 1948 napríklad stanovy: „Základom vládnej moci bude vôľa ľudu; tato vôľa má byť vyjadrená pravidelne vykonávanými a riadne konanými voľbami, na základe všeobecného a rovného hlasovacieho práva tajným hlasovaním.“
Základy teórie volebnej reprezentácie položili racionalistický myslitelia J. J. Rousseau, Ch. L. Montesquieu a John Locke. Voľby získali dnešnú podobu s nástupom parlamentaristického pojatia moci. Proces volieb sprostredkováva prepojenie požiadavku moci vychádzajúcu z vôle ľudu s politickou reprezentáciou, ktorá fakticky moc predstavuje a vykonáva. V modernom pojatí volieb je voličská základňa čo najširšia (volebné právo je všeobecné), ale stále je aktívne. Volebné právo treba obmedziť tzv. cenzom. Voliči dávajú hlasy jednotlivým kandidátom na politickú funkciu. Z hlasov sa potom určitým spôsobom obsadzujú jednotlivé mandáty. Mandát predstavuje skutočné obsadenie politickej funkcie.
V súčasných demokratických štátoch sa vyvinuli určité pevne stanovené spôsoby prenosu vôle voličov vyjadrené odovzdanými hlasmi do rozdelenia mandátov. Tieto spôsoby sa nazývajú volebné systémy.

Kľúčové slová:

volebný systém

pluralita

alternatívne hlasovanie

kandidátne listiny

prenosný hlas



Obsah:
  • Voľby 3
    Klasifikácia volebných systémov 3
    Väčšinový volebný systém 4
    Relatívni väčšinový systém (formula relatívnej väčšiny, plurality formula) 4
    Absolútni väčšinový systém (formula absolútni väčšiny, majority formula) 4
    Kombinácia absolútnej a relatívnej väčšiny 5
    Alternatívne hlasovanie 5
    Pomerný systém (systém pomerného zastúpenia) 5
    Kandidátne listiny 6
    Formula jediného prenosného hlasu 7
    Hodnotenie volebných systémov 7
    Literatúra: 9

Zdroje:
  • Adamová K., Křížkovský L.: Politologie. Codex, Praha 1997
  • Adamová K., Křížkovský L., Šouša J., Šoušová J.: Politologický slovník. C.H.Beck, Praha 2001
  • Heidler J.: Volební systémy - teorie a praxe. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 1990
  • Klíma M.: Volby a politické strany v moderních demokraciích. Radix, Praha 1998
  • Krejčí O.: Kniha o volbách. Victoria publishing, Praha 1994
  • Liďák J., Koganová V.: Politológia pre ekonómov. Sofa, Bratislava 1998
  • Lijphart A.: Electoral Systems and Party Systems. Oxford University Press, New York 1994
  • Petöcz K.: Základy demokratických volebných systémov. IVO, Bratislava 1997
  • Škaloud J.: Úvod do politologie. VŠE, Praha 1994
  • Šoupal V.: Volební systémy a metody (DP). FIS VŠE, Praha 2000