Metódy a prostriedky výchovného pôsobenia

Človek prichádza na svet ako najnemohúcnejší zo všetkých tvorov, avšak s najpotencionálnejšími predpokladmi pre svoj ďalší vývin a rozvoj svojej osobnosti. Od svojho narodenia je vystavený nepretržitému pôsobeniu rozmanitých formatívnych vplyvov užšieho i širšieho životného prostredia. Výchovné pôsobenie má v každom období života človeka iný charakter, inú štruktúru, inú funkciu.
Človek po svojom narodení prichádza do rodinného prostredia. Rodina je prvým a po celý život najdôležitejším prostredím, v ktorom sa človek vyvíja, utvára a stvárňuje. Má najväčší podiel na rozvoji osobnosti. Formovanie osobnosti človeka sa začína v rodine. Rodičia by mali preto mať plány výchovného pôsobenia ujasnené. Výchovné pôsobenie v rodine býva systematické hlavne v rannom veku .Všetky činnosti, ktoré rodičia vykonávajú v rámci starostlivosti o dieťa ovplyvňujú reakcie dieťaťa, reguláciu jeho správania, čo má veľký význam pre vytváranie návykov v neskoršom období a dosah na ďalší vývin dieťaťa. K výchovnému pôsobeniu v rodine sa pridáva aj výchovné pôsobenie v škole. Výchovné pôsobenie školy sa zameriava na systematické konania a správania, na vytváranie pomerne širokých a pevných návykov kultúrneho správania, na vytváranie správneho vzťahu k vonkajšiemu svetu, k ľuďom i sebe samému. Na formovaní osobnosti sa ďalej podieľa aj výchova mimo vyučovania, ktorá súvisí s potrebou relaxácie a regenerácie psychických a fyzických síl jedinca, s utváraním návykov pozitívneho využívania voľného času, s rozvojom záujmov, vedomostí a zručností dieťaťa. Tu zahrňujeme mimoškolské výchovné zariadenia, detské a mládežnícke záujmové združenia a organizácie i masovokomunikačné prostriedky.
Výchovné procesy variujú podľa konkrétnych životných podmienok človeka, podľa charakteristík osobnosti a jej činnosti, podľa cieľa, obsahu a prostriedkov výchovnej činnosti. Variabilnosť výchovy podmieňujú mnohoraké dynamické činitele vonkajšieho a vnútorného prostredia.