Dospelý človek v procese vzdelávania

Človek, i dospelý, sa vždy učil, lebo musel reagovať na svoje vlastné biografické a vývojové zmeny, ako i na meniace sa spoločenské situácie, hlavne v období spoločenských zmien a kríz. Na základe dlhodobého nerovnomerného vývoja a tým aj postavení človeka spôsobilo to, že dnešné systémy vzdelávania dospelých majú rôznu historicky danú podobu. Existujú štáty so silnými andragogickými tradíciami, predovšetkým v západnej, severnej a čiastočne aj v strednej Európe. Vedľa štátov s nemennými tradíciami ako sú Veľká Británia a Švédsko sú systémy, ktoré boli vystavené veľmi silným zmenám- napr. Česká republika či Nemecko.
Učenie je schopnosť človeka – sám alebo za pomoci druhých vytvárať, alebo meniť svoje predstavy, zvyky, chovanie, schopnosti, vedomosti.
Existujú dva druhy učenia. Jeden nás poznamenáva zásadne, možno na celý život. Ten druhý zasahuje iba čiastkové sféry osobnosti.
Ten prvý sa týka zmeny hodnotových faktorov – stereotypu, habitu, sebapochopenia, identity, sebadefinície, zvyklostí a postojov. Andragogika tu môže zasahovať len obmedzene, preto sa skôr zameriava na konkrétnu pomoc pri riešení životných úloh a na uspokojovanie vzdelávacích potrieb.