Dopad daňovej reformy na podnikateľské subjekty

Daňová sústava je jednou z najfascinujúcejších finančných sústav vo svete vôbec. Ak by sme to poňali ad absurdum, možno ju prirovnať k slovenskému národnému hrdinovi - Jánošíkovi, ktorý jedným bral a druhým dával. Otázne je, na ktorej strane v súčasnosti stoja bohatí a kde sú chudobní a v akej miere súčasný daňový systém tieto rozdiely zotiera.
Na Slovensku pred zavedením daňovej reformy v roku 2004 platila 25 %-ná sadzba dane z príjmov právnických osôb, existovalo 21 rôznych spôsobov zdanenia príjmu, vrátane progresívneho zdanenia fyzických osôb v piatich pásmach so sadzbami 10 %, 20 %, 28 %, 35% a 38 %. U právnických osôb bol problém veľká zložitosť systému, veľké množstvo výnimiek, špeciálnych sadzieb atď. Daň z pridanej hodnoty na Slovensku existovala v dvoch pásmach - 14 % a 20 %, tieto pásma sa od 1.1.2003 zblížili z pôvodných 10 % a 23 %.
Základnou slabinou predchádzajúceho daňového systému bola nestabilita. Dochádzalo často k novelizáciám daňových zákonov. Napríklad zákon č. 286/1992 Zb. o dani z príjmov, ktorý platil v zásade od 1.1.1993, bol za obdobie do prijatia daňovej reformy novelizovaný až 32-krát. Novelizácie boli podporené dvomi základnými motívmi: nájsť dostatočné zdroje verejných financií a obmedziť daňové úniky. Problém nastával v tom, že neustálymi novelizáciami postavenými na nedôsledných základoch sa stávalo, že sa niektoré „diery“ v zákone zalepili, no mnoho ďalších vzniklo.