Vývoj úloh etiky

Celý kozmos je finálne určený pre dobro človeka, pretože človek je korunou dokonalostí všetkých v univerze existujúcich senzibilných bytí, a finálny cieľ človeka je v najvyššom Bytí.
Človek si vždy uvedomoval, že svet je tu pre neho, a pretože sa o tejto objektívnej realite aj experimentálne presvedčoval vždy narastajúcou svojou vládou nad všetkými, v tomto senzibilnom svete mimo neho ešte jestvujúcimi bytiami, vždy si uplatňoval svoju prioritu a preto sa zaoberal, alebo aj preto sa zaoberal svojimi skutkami, zmyslom svojho konania, mravnou hodnotou a cieľom svojej aktivity, a potom, aj problémom svojho špcificky ľudského šťastia.

Takto sa mysliaci človek ocitol v strede etickej problematiky. Povaha riešenia morálnych otázok nutne vyplýva z oporného bodu, alebo z východiskového bodu, alebo zo základne, do ktorej filozof zakotvuje fundamentálne princípy svojej doktríny. To je dôvod veľkej roztrieštenosti medzi rozmanitými koncepciami morálneho problému.