Teória davového správania

Dav je všeobecne definovaný ako súbor väčšieho počtu ľudí, ktorí sú v telesnej blízkosti zhromaždení v určitom čase a na určitom mieste, spája ich spoločný záujem, postoj alebo presvedčenie a konajú v jeho mene. Toto zhromaždenie ľudí nové vlastnosti, ktoré sa významne líšia od vlastností jednotlivcov, ktorí ho tvoria.

Zákony, ktorými sa dav riadi:
- Tvorí sa kolektívna duša, nepochybne prechodná, ale ktorá má konkrétne vlastnosti.
- Niektoré zvláštne vlastnosti davov, napr. impulzívnosť, dráždivosť, neschopnosť rozumne premýšľať, nedostatok súdnosti a kritického ducha, preháňanie citov atď., môžeme tiež pozorovať u bytostí, ktoré sú na nižšom stupni vývoja ako sú napr. divosi a deti
-Vedomá osobnosť tu mizne a city aj myšlienky všetkých jednotiek sú zamerané tým istým smerom.
- Podľa neho príliš veľké skupiny ľudí (medzi ktoré zaraďoval i parlamenty) nie sú schopné uskutočňovať racionálne rozhodnutia. Nazdával sa, že v demokratických inštitúciách budú ľudia reagovať primitívnejšie, že zabudnú na svoje civilizovanejšie schopnosti.
- Jednotlivec koná za určitých podmienok celkom inak.
- Dav vytvárajú normálni ľudia, relatívne stabilní, líšiaci sa navzájom svojim myslením, prežívaním a správaním – okrem situácie, keď vytvoria dav. Vtedy jednotlivci splynú do spoločného myslenia a cítenia, podľa zákona momentálnej jednoty sa vytvorí kolektívna myseľ, duša davu, v ktorej sa strácajú uvedomelé osobnosti, prevahu nadobúda iracionálna, primitívna vrstva v ich psychike.
- Kolektívna duša je však formovaná len dočasne, kým sleduje určité ciele.

Dav sa stáva tým čo nazval Gustave Le Bon organizovaným davom alebo psychologickým davom.