Hra

Václav Přihoda definuje hru ako symbolickú činnosť motivovanú pocitom spontánnosti, slobody, dobrovoľnosti rozhodnutia a samoúčelnosti, takže jej výsledok nevytvára úžitkové hodnoty, ale prináša radosť, optimizmus, dobrú náladu, uspokojenie potrieb a je prostriedkom všestranného rozvoja dieťaťa.
Hra predstavuje jeden zo základných fenoménov ľudského života. Príťažlivosť hry tkvie zrejme v tom, že uspokojuje množstvo ľudských potrieb. Z potrieb sebautvárania sa v hre uplatňujú kognitívne potreby, potreby manipulácie hry a experimentovania, potreba riskovať, niečo dokázať a vlastná potreba sebautvárania, ktorá predstavuje základ výchovy a sebavýchovy. Hra sa uplatňuje aj v množstve záujmov, či už poznávacích, umeleckých, kultúrnych, športových, spoločenských a i., kde je tendencia zaoberať sa nejakou činnosťou primárne pre vlastne uspokojenie z nej samotnej. Hra ma pre hrajúcich sa množstvo účelov, zmyslov, cieľov.