Aurelius Augustinus - Boh, človek a dejiny

„Intellige ut credas, crede ut intelligas“ - teda „ Poznávaj, aby si veril, ver, aby si poznával“ - aj tak by sa dali zhrnúť filozofické zásady hipponského biskupa, jedného z najvýznamnejších predstaviteľov obdobia patristiky, Aurelia Augustina (*354 - †430).
Tento citát by mohol vyjadrovať základný smer jeho teocentrickej teológie, teda vzostupný pohyb od prostej viery k pravdivému poznaniu, ktorého je schopné len kresťanstvo. Viera a vedenie alebo teológia a filozofia sú u Augustina neoddeliteľne spojené, vzájomne sa podmieňujúce. Augustinus patril medzi najznámejších cirkevných otcov. Jeho myšlienky sa ukázali byť ako úrodný zdroj pre teologické systémy neskorého stredoveku. Aj reformátor Martin Luther sa často odvolával na Augustina ako toho, ktorého autoritu v otázkach teológie je treba si vážiť a čerpať z nej. Rozsah Augustinovho diela je veľký a snáď nezostala teológia, ktorá by ním nebola dotknutá.
S antickou filozofiou ho spája túžba po poznaní, láska k múdrosti. Táto láska ho vedie k poznávaniu najvyššieho bytia, ktorým je podľa neho jediný BOH. Augustinus chápe Boha ako nemateriálne absolútno, postavené proti svetu a človeku. Boh je najvyššou pravdou, ku ktorej sa všetky pravdy nášho poznania zbiehajú a voči ktorej nadobúda vôbec zmysel. Už pravda sama svojimi vlastnosťami, ktoré ju robia pravdou, t. j. svojou nevyhnutnosťou, nemennosťou a večnosťou svedčí o súcnosti nejakej nevyhnutnej, nemennej a večnej bytosti, t. j. o existencii Boha.
...