Základy racionalizácie práce - prednášky

Dobehnúť životnú úroveň najvyspelejších krajín EÚ sa dá iba prostredníctvom rýchleho a dlhodobého hospodárskeho rastu. V trhovej ekonomike ho štát môže podporiť len tak, že bude vytvárať vhodné podmienky pre rast ekonomickej konkurencieschopnosti krajiny.

Rovnaký strategický cieľ, si už v roku 2000 na summite v Lisabone vytýčili aj hlavy členských štátov Európskej Únie, a síce urobiť z Európskej Únie do roku 2010 „najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku na svete, schopnú udržateľného hospodárskeho rastu, v ktorej budú lepšie a viac pracovných miest a väčšia sociálna súdržnosť.“ Na základe toho prijali tzv. Lisabonskú stratégiu, ktorej naplnenie by malo viesť k dosiahnutiu vytýčeného cieľa. Zároveň by mala byť hlavným vodítkom pre hospodársku politiku každej členskej krajiny EÚ, vrátane Slovenska.

Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 vychádza z celkovej Lisabonskej stratégie a môže byť zároveň považovaní za našu národnú Lisabonskú stratégiu. Dlhodobá konkurencieschopnosť Slovenska sa dá zabezpečiť len uskutočnením nevyhnutných štrukturálnych reforiem a vytváraním podmienok pre rozvoj tzv. znalostnej ekonomiky.

Keďže stratégia prezentovaná v tomto dokumente je základnou stratégiou hospodárskeho rozvoja Slovenska do roku 2010, všetky ostatné vládne iniciatívy a dokumenty pre toto obdobie s ňou musia byť plne kompatibilné a prispievať k jej napĺňaniu. Týka sa to predovšetkým stratégie využitia štrukturálnych fondov Európskej Únie v nasledovnom programovacom období (2007 - 2013).


Základný dlhodobý ciel hospodárskej politiky je jednoznačný: zabezpečiť čo najvyšší rast konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky na základe rastu zamestnanosti a produktivity práce. Uskutočnené štrukturálne reformy vytvárajú nevyhnutné predpoklady na dosiahnutie tohto cieľa. Hlavnou konkurenčnou výhodou Slovenska sú v súčasnosti výborné podmienky pre efektívnu výrobu. Slovensko však z nej bude môcť plne ťažiť len po istú dobu. Okrem iného aj preto, že s postupným dobiehaním najvyspelejších Európskych krajín bude naša ekonomika túto výhodu strácať. V horizonte desiatich rokoch zrejme začnú zo Slovenska odchádzať ďalej na východ mnohí investori, ktorí sú zameraní len na lacnú veľkovýrobu s nízkou pridanou hodnotou.