Azyl

Európske. ale aj svetové dejiny sú zdrojom pre množstvo príkladov, keď sa osoby, či už hromadne. alebo jednotlivo, ocitli na úteku. Samotný útek ešte vždy nepredsta¬voval problém. Až keď utečenec požiadal iný štát o ochranu, vytvoril sa predpoklad pre konflikt. Svojím činom priviedol dve štátne moci do konfliktnej situácie. Táto situácia si postupne vyžiadala právnu úpravu; najskôr bola riešená formou zvykového práva, neskôr sa stav dostal do polohy azylového práva so všetkými jeho inštitútmi.
Encyklopédia Britannica uvádza: "V starovekých dejinách azyl označoval miesto úteku alebo ochrany, z ktorého sa odvedenie človeka považovalo za svätokrádež. Neskôr túto funkciu prebrali inštitúcie pre ochranu tých, ktorí boli úplne bez finanč¬ných prostriedkov. Najčastejšie sa používali v tejto súvislosti ako miesta azylu sirotince a blázince." Prvé zmienky o azyle ako o inštitúte môžeme nájsť v prameňoch o dobytí Jeruza- lema Nabukadnesarom v roku 587 pred Kristom. Väčšina hebrejského národa sa vtedy ocitla v babylonskom zajatí, ktoré trvalo až do výnosu perzského panovníka Kyrosa v roku 538 pred Kristom. Výnos umožnil návrat vyhnancov do krajiny pôvodu a prikázal znovu vystavať jeruzalemshý chrám z prostriedkov kráľovskej pokladnice.