Vývin slovenského románu od najstarších čias po súčasnosť

Román – veľká epická forma, zobrazuje široký okruh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí. Využíva všetky 3 okruhové zobrazovacie postupy: lyrický, epický a dramatický.Vystupuje tu množstvo postáv, výnimkou bývajú psychologické romány, v ktorých sa autor ponára do duše jednej postavy. Vznikali viaczväzkové romány, ktoré stvárňovali životné osudy rodu v niekoľkých generáciách.
Romány rozdeľujeme na:
- dobrodružný (Bajza – René mládenca príhody a skúsenosti)
- detektívny
- historický (Chrám Matky Božej v Paríži)
- vedecko-fantastický
- psychologický (Dostojevský – Idiot, Zločin a trest)
- spoločenský
- sociálny (Hronský – Jozef Mak)
- životopisný
- autobiografický
- cestopisný

Osvietenstvo
Myšlienkový filozofický prúd, ktorý vzniká v 18. storočí vo Francúzsku. Znamenalo „osvietený“ rozum a na pravde cirkvi. Ovplyvnili rozvoj vedy, techniky a vzdelávania, prikláňa sa k filozofii racionalizmu (Diderot, Rousseau). Ide o hnutie bojujúce za pravdu, poriadok, ktorý sa dá docieliť rozumom a skúsenosťou, bojuje za rovnosť medzi ľuďmi, oporu nachádza v meštiactve, ale aj u panovníka a v aristokracii. V osvieteneckom umení sa zdôrazňuje racionálny prvok (znak klasi-cizmu) a preromantici dávajú prednosť úlohe citu.

Klasicizmus (17. - 18. storočie)
Je to umelecký smer, ktorý vznikol a vyvrcholil na francúzskom dvore za vlády kráľa Slnko – Ľudovíta XIV. Odtiaľ sa rozšíril do celej Európy. Práv polovica 17. storočia priniesla pre západo-európske národy (30 – ročnú vojnu) a sociálne nepokoje (reformáciu). Klasicisti videli zmysel umenia v napodobňovaní prírody, najmä v tom, čo je v nej podstatné a nemenné. Vzorom sa stalo Antické umenie. Rozlišovali sa vysoké a nízke žánre. K vysokým patrila óda, elégia, epos, tragédia, k nízkym patrila bájka, satira, komédia. Klasicisti sa orientovali na racionalistickú filozofiu Reného Descarta. V umeleckom obraze človeka sa klasicizmus usiluje postrehnúť zovšeobecnené charak-terové vlastnosti, ktoré vytvárajú predstavu dobového ľudského ideálu alebo protirečia. Presné pravidlá tvorby klasicistickej poézie zveršoval roku 1674 v diele Básnické umenie – Nicolas Boileau – Despréaux.