Vypracované otázky na prijímacie konanie na TRUNI (odbor právo)

Dokument má 56 strán a obsahuje vypracované otázky na písomný test pre prijímacie konanie na Právnickú fakultu TU v Trnave. Materiál je spracovaný v tabuľkách; každá tematická časť má vlastné číslovanie a pri otázkach sú ručne vpísané odpovede a poznámky. Päť častí tvoria Slovenské dejiny, Spoločensko-politický a kultúrny prehľad a základy sociológie, psychológie a ekonómie, Svetové dejiny, Základy filozofie a Základy práva. Číslovanie v jednotlivých častiach siaha po otázky 206, 181, 235, 152 a 134.

Slovenské dejiny začínajú pravekým osídlením, dobou bronzovou a železnou, rímskym pobytom na území Slovenska a Samovou ríšou. Nasledujú otázky o Veľkej Morave, christianizácii a pôsobení Konštantína a Metoda. Uhorské obdobie zahŕňa vznik kráľovstva, Zlatú bulu, dynastie a panovníkov, bitku pri Moháči, stavovské povstania, reformy Márie Terézie a Jozefa II. a metternichovský absolutizmus. Novšie dejiny pokrývajú revolučný rok 1848, slovenské národné hnutie, vznik Československa, Washingtonskú deklaráciu, Mníchovskú dohodu, Viedenskú arbitráž, Slovenský štát, Slovenské národné povstanie, február 1948, politické procesy, Pražskú jar, normalizáciu, Chartu 77, november 1989 a vznik Slovenskej republiky v roku 1993.

Svetové dejiny postupujú od praveku a neolitickej revolúcie cez Mezopotámiu, Egypt, antické Grécko a Rím. Otázky sa venujú klinovému písmu, Chammurapiho zákonníku, gréckym polis, Sparte a Aténam, helenizmu, rímskej republike, punským vojnám, principátu, dominátu a zániku Západorímskej ríše. Stredoveký okruh zahŕňa Byzanciu, Franskú ríšu, Verdunskú zmluvu, normanské dobytie Anglicka, Magnu Chartu, križiacke výpravy, feudálnu sústavu, storočnú vojnu a vojnu ruží. Ďalšie otázky pokrývajú humanizmus, renesanciu, reformáciu, anglickú, americkú a francúzsku revolúciu, Napoleona, Viedenský kongres, priemyselnú revolúciu, revolúcie rokov 1848/1849, zjednotenie Talianska a Nemecka a kolonializmus. Dejiny 20. storočia obsahujú prvú svetovú vojnu, ruské revolúcie, versailleský systém, hospodársku krízu, fašizmus, nacizmus, appeasement a druhú svetovú vojnu od útoku na Poľsko po Jaltskú a Postupimskú konferenciu, kapituláciu Nemecka a Japonska a Norimberský proces. Záver sa venuje OSN, studenej vojne, sovietskemu bloku, destalinizácii, Gorbačovovým reformám a politickým zmenám v osemdesiatych rokoch.

Spoločensko-politický a kultúrny prehľad spája otázky z medzinárodných vzťahov, politiky, kultúry a všeobecného rozhľadu. Vyskytujú sa OSN a jej orgány, EÚ, NATO, OPEC, Medzinárodný červený kríž, Medzinárodný súdny dvor, OBSE, Charta 77, Malá dohoda a osobnosti ako Winston Churchill, Robert Schuman či Václav Havel. Politická časť sa pýta na suverenitu štátu, občianstvo, deľbu moci, politické režimy, parlamentnú a prezidentskú formu vlády, referendum a politické strany. Kultúrny prehľad zahŕňa literatúru, výtvarné umenie, hudbu, architektúru, náboženstvá, antickú mytológiu, vedecké objavy a historické osobnosti. Sociologické a psychologické otázky spracúvajú sociálne skupiny, sociálny status, predsudky, socializáciu, sociálnu stratifikáciu a klasické smery psychológie. Ekonomická časť obsahuje ekonomické subjekty, trhový mechanizmus, príjmy domácností, úver, eurozónu a predstaviteľov klasickej ekonómie.

Základy filozofie začínajú pojmami filozofia, mýtus, logos, ontológia, gnozeológia, estetika, axiológia a teológia. Antická časť sa venuje predsokratovským školám, sofistom, Sokratovi, Platónovi, Aristotelovi, stoikom a epikurejcom. Nasleduje patristika, scholastika, cirkevní otcovia, arabská učenosť a renesančné myslenie. Novoveká a moderná filozofia zahŕňa racionalizmus, empirizmus, osvietenstvo, Kanta, Hegela, pozitivizmus, marxizmus, Nietzscheho, fenomenológiu, existencializmus, filozofiu 20. storočia a filozofické smery starovekej Indie a Číny. Otázky sa pýtajú aj na Platónove spisy o štáte, Aristotelove formy vlády a stoické cnosti.

Základy práva zahŕňajú spoločenské, morálne a právne normy, pojem a funkcie práva, právnu kultúru, kodifikáciu, právne predpisy, právne vzťahy, zodpovednosť, výklad a aplikáciu práva. Samostatné otázky sa venujú demokracii, právnemu a sociálnemu štátu, deľbe moci, sústave všeobecných súdov, Ústavnému súdu SR, Súdnemu dvoru EÚ, prokuratúre, advokácii, notárstvu a mediácii. Ústavnoprávna časť spracúva Národnú radu SR, vládu, prezidenta, referendum, voľby, volebný mandát, samosprávu a právomoci obcí a vyšších územných celkov. Ďalšie otázky pokrývajú generácie ľudských práv, politické práva, vlastníctvo, osobnú a náboženskú slobodu, súdnu ochranu, trestné konanie, obžalobu, väzbu, práva občanov a princípy Ústavy SR.