Hľadaj Zobraz: Univerzity Kategórie Rozšírené vyhľadávanie

44 547   projektov
4 nových

Kresťanská sociálna náuka

«»
Prípona
.doc
Typ
vypracované otázky
Stiahnuté
28 x
Veľkosť
0,4 MB
Jazyk
slovenský
ID projektu
41254
Posledná úprava
23.12.2012
Zobrazené
1 269 x
Autor:
dajka.angie
Facebook icon
Detaily projektu
Popis:
1. Sociálna náuka; Porovnanie so sociológiou; Čo je SN Cirkvi; poslanie KSN a jej metódy; Kresťanstvo; KSN; vznik a rozvoj; Pramene; záväznosť, evolúcia, autori a adresáti SN – encykliky vo všeobecnosti; spoločný menovateľ encyklík
Čo je sociálna náuka cirkvi?
Sociálna náuka Cirkvi nie je len nadčasová - čisto teoretická doktrína, ale tiež nie je iba konkrétnym sociálno - politickým, či spoločensko - hospodárskym programom. Je to systém zásad a tvrdení, založených na Kristovej náuke, vo svetle ktorých možno a je nutné hľadať riešenie problémov, ktoré sa týkajú vzájomného spolužitia ľudí ako aj ich spoločenskej, politickej a hospodárskej činnosti. Sociálna náuka Cirkvi nie je učenie odtrhnuté od praktického života, ba naopak sleduje aktuálne dianie spoločnosti a tam kde je to potrebné háji hodnosť človeka a dôstojné podmienky jeho života.

Čo je sociológia ?
je to náuka o ľudskej spoločnosti, ktorá skúma formy ľudského spolužitia, historický vývin spoločnosti, všíma si rozličné spoločenské oblasti, politiku, hospodárstvo, náboženstvo, reč, umenie a ich účinok na spoločenský život. Nenavrhuje riešenie problému, ani neodpovedá na skúmané veci, iba vecne konštatuje skutočnú situáciu.

Rozdiel medzi SN a Sociológiou
Na rozdiel od sociológie má katolícke sociálne učenie normatívny charakter. Je to normatívna veda, ktorá si všíma ľudskú spoločnosť, jej život, charakter a usporiadanie, vyvodzuje na základe kresťanského poriadku spásy zásady, normy a úlohy pre konkrétne historické podmienky danej spoločnosti...

2. Sväté písmo a SN. Starý zákon – stvorenie; patriarchát; Mojžiš a vodcovia; proroci; sudcovia; králi; sociálne inštitúcie v starozákonnej spoločnosti. Starozákonné sociálne predpisy; Význam sociálnych zásad Starého zákona
Sväté písmo a sociálna náuka
Sväté písmo, ako prameň kresťanského učenia tvorí jeden celok a preto nie je možné kompetentne riešiť akúkoľvek náboženskú problematiku, ktorá tvorí časť kresťanského učenia, bez toho, aby zohľadnilo celé Sväté písmo, čiže aj Starý zákon. Zvlášť sa to vzťahuje na sociálnu náuku. Sväté písmo nie je sociálnym kódexom, ale v prvom rade je to nábožensko-morálna kniha, ale nachádzame v nej, hlavne v SZ obšírne texty bezprostredne venované spoločensko- hospodárskej a politickej problematike. Zaujímajú nás hlavne základné nábožensko-morálne tézy náuky v nich obsiahnutej, lebo spoločensko- hospodársky život nemožno oddeliť od morálky.

Starý zákon – stvorenie
Odjakživa možno sledovať v ľudstve túžbu po poznaní a objavovaní. Najviac objavnou ideou je téza o stvorení človeka skrze Boha. Tak v starozákonnej ako ja novozákonnej Cirkvi je celkom iný pohľad na svet, jeho vznik a rozvoj ako u pohanských náboženstiev. Človek je „imago Dei“ - obraz Boží (dôstojnosť, záväznosť) - pohanský boh je „imago hominis! - obraz človeka /vytvorený podľa jeho predstavy/
Človek je zodpovedný za Zem Bohu - v pohanstve je človek vydaný napospas bohom a svetu.
...

Kľúčové slová:

sociálna náuka

Sväté písmo

Starý zákon

Nový zákon

sociológia

cirkev

kresťanstvo

encykliky



Obsah:
  • 1. Sociálna náuka; Porovnanie so sociológiou; Čo je SN Cirkvi; poslanie KSN a jej metódy; Kresťanstvo; KSN; vznik a rozvoj; Pramene; záväznosť, evolúcia, autori a adresáti SN – encykliky vo všeobecnosti; spoločný menovateľ encyklík

    2. Sväté písmo a SN. Starý zákon – stvorenie; patriarchát; Mojžiš a vodcovia; proroci; sudcovia; králi; sociálne inštitúcie v starozákonnej spoločnosti. Starozákonné sociálne predpisy; Význam sociálnych zásad Starého zákona

    3. Sociálne zásady SZ: Sobotné roky, jubilejné roky, predpisy o slávení sviatočného dňa, bankovníctvo a predpisy o ňom, otrokárstvo ako spoločenský systém a jeho riešenie v SZ

    4. Nový zákon ako prameň sociálneho učenia Cirkvi; Sociálny význam evanjelia; revolučnosť evanjelia; Hlavné sociálne problémy a ich riešenie v Kristovej náuke; Rodina – sociálne zázemie u Krista; Politika a politické pomery v sociálnom zázemí u Krista; Hospodárstvo v Ježišovej náuke; Osobné vlastníctvo a evanjelium; Práca a evanjelium

    5. Sociálna náuka apoštolov; Židovský partikularizmus a apoštolovia; Pohanská vláda a apoštoli; Spoločenstvo a apoštolovia ( corporis unitas, membrorum unitas. Officiorum diversitas, mutua sollicitudo, communio bonorum); Dôsledok účinkovania apoštolov na spoločenský systém

    6. Listy sv. Jakuba a sv. Pavla apoštola – sociálne listy – práca, otroctvo, stavy a vzťahy

    7. Sociálna náuka cirkevných Otcov – predkonštantínovské obdobie; spisy ap. otcov – Klement Rímsky, Didaché, list Barnabáša, Hermasov pastier, vzťah cirkevných otcov k nevoľníctvu, sv. Irenej, Tertulián, Klement Alexandrijský, sv. Cyprián; Sociálne vzťahy v poapoštolskej dobe, riešenie otázky svätenia sviatočného dňa, riešenie postoja k otroctvu

    8. Sociálna náuka cirkevných Otcov – pokonštantínovské obdobie; Milánsky edikt, sv. Atanáz, sv. Gregor Naziánsky, sv. Gregor Nissénsky, pohľad svätca na sociálnu problematiku, sv. Bazil, sv. Ján Zlatoústy, sv. Hieronym, sv. Ambróz

    9. Sv. Augustín. De civitate Dei – Boží štát; Definícia a charakteristika štátu v DCD; Náuka o vojne a mieri; Náuka Jána Pavla II. o vojne; Náuka Jána XXIII. o vojne a štyri piliere pokoja

    10. Sociálna náuka sv Augustína – manželstvo, otroctvo, práca. Náuka o spoločnosti v dielach cirkevných Otcov, právo a morálka v dielach cirkevných Otcov, osobné vlastníctvo v dielach cirkevných otcov, práca v dielach cirkevných Otcov, náuka o spoločnosti v dielach cirkevných otcov

    11. Prvky sociálnej náuky v stredoveku, Cirkev v zmenených pomeroch, Sociálna náuka sv. Benedikta z Nursie a jeho nasledovníkov; sv. Gregor Veľký, Cirkev v rannom stredoveku vznik feudalizmu 3 body; sv. Izidor zo Sevily

    12. Sociálna náuka v diele sv. Tomáša Akvínskeho; predchodcovia Tomáša sv. Albert Veľký; učenie sv. Tomáša o vede a viere; učenie o bytí – poznanie Boha východiskový bod každého poznania; učenie o Bohu dôkazy o jeho existencii; učenie o svete stvorenie sveta päť bodov; učenie o duši a poznaní; Všeobecné vlastnosti tomizmu – dualizmus Boha a sveta, hylemorfizmus, objektivizmus, empirizmus; sociálna filozofia, stvorenie sveta v náuke sv. Tomáša, štát a hospodárstvo, hospodárska etika, evolúcia sociálnych náhľadov stredoveku; sv. František Assiský

    13. Sociálne myšlienky novoveku; renesancia, protestantizmus, nové štátne útvary, Machiavelli; Hospddárska doktrína scholastikov; jezuitská škola, morálka v sociálnej náuke; kresťanské utópie – Morus, Campanella, Bacon a postoj Cirkvi k utópii

    14. Katolicizmus a liberalizmus; Vzťah Cirkvi k liberalizmu; Vznik liberalizmu, definícia liberalizmu Descartes, Spinoza, Hegel, Kant, Locke, Schmidt, Voltaire; postoj katolíkov k Veľkej francúzskej buržuáznej revolúcii – Francois René de Chateaubriand a Francois Emanuel Foderé; Spoločensko politickí tradicionalisti – Joseph de Maistre, Louis de Bonald; spoločensko-politický romantici – Adam Müller, Johanes Joseph Görres; Liberální katolíci – časopis LÁvenír – J.B. Lacordaire, Ch. Montalembert, Ch. de Coux, F. Ozanam, F. A. Dupauloup; Villeneuve Bargemont; Postoj Cirkvi k liberalizmu – Gregor XVI., Pius IX., Lev XIII

    15. Škola sociálnej reformy Frederik Le Plays; Škola sociálnej vedy - Henri de Tourville; Paul Bureau; počiatky sociálneho katolicizmu Franz Jozef Buss; W. E. Ketteler; Adolf Kolping; Karl Henrich von Löwenstein; Bórske tézy; Freiburská únia – Karl von Vogelsang