Hľadaj Zobraz: Univerzity Kategórie Rozšírené vyhľadávanie

45 035   projektov
0 nových

Politológia - Milan Potaničok - skriptum

«»
Prípona
.doc
Typ
skriptá
Stiahnuté
16 x
Veľkosť
0,6 MB
Jazyk
slovenský
ID projektu
7449
Posledná úprava
25.02.2018
Zobrazené
1 494 x
Autor:
nmishoo
Facebook icon Zdieľaj na Facebooku
Detaily projektu
Popis:
Podobne ako celý rad spoločenských vied, aj veda o politike siaha svojimi gnozeologickými koreňmi hlboko do dávnej minulosti. Jej počiatky nachádzame už na začiatku procesov vyčleňovania činností spojených s organizáciou a riadením spoločnosti. Neboli to hneď ucelené teoretické koncepcie. Názory na riadenie a správu spoločnosti sa formulovali postupne, odrážajúc vždy konkrétny historický jav a stupeň rozvoja spoločnosti, až nakoniec priviedli k vytvoreniu samostatnej spoločenskej vedy o politike - politológii.
Pojem politika sa prvýkrát objavil v období antického Grécka. Tu vznikajú prvé mestské štáty nazývané poliš a slovo politika má svoj pôvod práve v nej. Poliš bola malá opevnená mestská aglomerácia, väčšinou spojená s okolitým dedinským teritóriom. Tvorila komunitu skladajúcu sa z občanov (polites) a ostatných. Občania boli plnoprávni členovia obce, ostatní neplnoprávni, ako ženy, deti, prisťahovalci a otroci.
Ako štát bola poliš suveréna, samostatná a ekonomicky pokiaľ možno sebestačná politická organizácia občanov poliš, ktorí boli jej vládnucou sociálnou skupinou a tvorili vždy len určitú -väčšiu či menšiu - časť obyvateľstva územia daného mestského štátu. Príslušnosť k občianskemu kolektívu bola dedičná a dávala občanom rad práv a povinností; občan (a len občan) mohol vlastniť pôdu a budovy na území poliš, mal politické práva, právo ochrany života a majetku. Povinnosťou občana bolo bojovať vo vojsku, prispievať na fungovanie štátu ekonomicky a obecne podriaďovať svoje osobné záujmy občianskemu kolektívu; jeho právom a povinnosťou bolo zúčastňovať sa štátneho kultu. Ostatní obyvatelia žijúci na území poliš nemali politické práva a ich hospodársky i právny status i ich povinnosti boli odstupňované podľa kategórií. Občania teda tvorili vo všetkých mestských štátoch privilegovanú vládnucu vrstvu.1 Podľa formy poliš boli však ich politické práva rôzne a ich hospodárske postavenie nerovnaké.
Politika sa v týchto mestských komunitách chápala ako činnosť občanov uplatňujúca sa pri obsadzovaní a riadení úradov poliš, pričom táto činnosť sa spravidla opierala o všeobecné záväzné ustanovenie - Ústavu (Politeia). Názory na politiku v súvislosti s pôsobením „štátu" ako špecifickej formy zjednotenia ľudí pochádzajú práve z Grécka; najprepracovanejšej podobe v dielach Platóna (Politeia - Ústava, Zákony) a Aristotela (Politika, Aténska ústava).

Kľúčové slová:

politika

občan

štát

filozofia

právne teórie

moc

politická strana



Obsah:
  • OBSAH
    L ÚVOD DO VEDY O POLITIKE. PREDMET POLITOLÓGIE .3
    L ÚVOD 3
    2. POLITIKA A SPOLOČNOSŤ 3
    2.1 Občan 4
    2.2 Štát. 4
    1.2.l Starovek..... , 4
    2.2.2 Stredovek 5
    2.2.3 Novovek 5
    3. POLITOLÓGIA A JEJ PREDMET 6
    3.1 PaKtológia.. 6
    3.2 Politiku 6
    3.3 Predmetpotitológie , 6
    ÍL FILOZOFICKÉ A POLITICKÉ ASPEKTY MOCL NIEKTORÉ SÚČASNÉ KONCEPCIE MOCI 8
    1. FILOZOFICKÉ ASPEKTY MOCI 8
    2. POLITICKÉ ASPEKTY MOCI 9
    2.1 Moc 9
    1. Násilie 9
    2. Vplyv.... 10
    2.3 Postoj k moci 11
    3. NIEKTORÉ SÚČASNÉ KONCEPCIE MOCI 11
    3.1 Marxova ekonomická teória moci ../2
    3.2 Politické teórie moci 12
    3.3 Právne teórie moci , , ...13
    3.4 Technokratické a expertokratické teórie moci 14
    III. POLITICKÝ SYSTÉM A JEHO ŠTRUKTÚRA. TYPOLÓGIA POLITICKÝCH SYSTÉMOV 15
    1. POLITICKÝ SYSTÉM 15
    L 2 Podstata politické systému 15
    2. ŠTRUKTÚRA POLITICKÉHO SYSTÉMU 16
    3. FUNGOVANIE POLITICKÉHO SYSTÉMU 16
    4. TYPOLÓGIA POLITICKÝCH SYSTÉMOV 17

    4.1 Demokratické politické systémy 17
    4.2 Nedemokratické politické systémy 18
    IV. DEMOKRACIA PRIAMA A ZASTUPITEĽSKÁ. HODNOTY DEMOKRACIE.... „ „ 19
    1. PRIAMA DEMOKRACIA 19
    Ll Princípy priamej demokracie 19
    L 2 Nedostatky priamej formy 20
    1.3 Súčasné formy priamej demokracie 21
    2. NEPRIAMA DEMOKRACIA 21
    2.1 Zastupiteľský princíp 22
    2.2 Prednosti nepriamej formy.... 22
    V. INŠTITUCIONÁLNE PRVKY POLITICKÉHO SYSTÉMU: ŠTÁT, FUNKCIE A SYSTÉM ŠTÁTNYCH
    ORGÁNOV A ORGANIZÁCIÍ 24
    1. O VZNIKU ŠTÁTU 24
    2. ZÁKLADNÉ ZNAKY ŠTÁTU 24
    3. ZÁKLADNÉ FUNKCIE ŠTÁTU 25
    4. SYSTÉM ŠTÁTNYCH ORGÁNOV, ORGANIZÁCII A INŠTITÚCIÍ (SŠOI) 26
    4.1 Štruktúra SŠOl. 26
    4. L l Orgány štátnej moci 26
    4.1.2 Orgány štátnej správy 26
    4.1.3 Štátne inštitúcie 28
    VL INŠTITUCIONÁLNE PRVKY POLITICKÉHO SYSTÉMU: POLITICKÉ STRANY A HNUTIA 29
    1. VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA OBČIANSKYCH ZDRUŽENÍ 29
    2. POLITICKÉ STRANY 30
    2.1 Vznik politických strán 30
    2.1.1 Pôvodné príčiny vzniku politických strán 30
    2.1.2 Príčiny vzniku strán v súčasnosti 31
    Z 2. Vývoj politických strán 31
    2.2.1 Význam politických strán 32
    3. KLASIFIKÁCIA POLITICKÝCH STRÁN 32
    VIL POLITICKÉ IDEOLÓGIE: LIBERALIZMUS A SOCIALIZMUS 35
    1. LIBERALIZMUS 35
    L l Ústredná myšlienka 55
    L 2 Idea slobody 35
    1.3 Idea spravodlivosti 36
    1.4 Dve podoby liberalizmu 36
    L4.1 Kontinentálny liberalizmus 37
    1.4.2 Anglosaský liberalizmus 37
    2. SOCIALIZMUS 38
    2.1 Ústredná myšlienka 38
    2.2 Dve cesty socializmu 39
    2.2.1 Reformná cesta 39
    2.2.1 .lldea spravodlivosti 39
    2.2.1.2 Idea slobody 39
    2.2.2 Radikálna cesta 40
    2.2.2.1 'Revolučnápnmena spoločnosti v učení K. Marxa 40
    IX. POLITICKÉ IDEOLÓGIE: NACIONALIZMUS A NÁBOŽENSKÝ FUNDAMENTALIZMUS 42
    1. NACIONALIZMUS 42
    Ll Všeobecná charakteristika 42
    L 2 Základná hodnota a predmet úvah 43
    1.3 Liberálny nacionalizmus 44
    1.3.l Ústredná myšlienka 44
    L 4 Konzervatívny nacionalizmus 44
    1.4.1 Ústredná myšlienka 44
    /. S Nacionálny šovinizmus 45
    2. NÁBOŽENSKÝ FUNDAMENTALIZMUS 45
    2. l Základná hodnota 46
    2.2 Podoby náboženského f undamentalizmu 46
    X. POLITICKÉ IDEOLÓGIE: FAŠIZMUS A ANARCHIZMUS 47
    L FA&IZMUS 47
    Ll Ústredná idea 47
    L2 Idea slobody 48
    L 3 Základná hodnota 48
    1.3.1 Zdroje fašizmu 49
    2. ANARCHIZMUS 50
    2. l Ústredná idea 51
    2.2 Základná hodnota 57
    2.3 Idea slobody 51
    2.4 Etický anarchizmus 52
    XI. POLITICKÉ IDEOLÓGIE: KONZERVATIVIZMUS A KRESŤANSKÁ SOCIÁLNA NÁUKA 53
    1. KONZERVATIVIZMUS 53
    Ll Ústredná myšlienka 53
    L2 Základná hodnota 54
    L3 Idea slobody ....54
    1.3.l Tradičné väzby 54
    1.4 Idea spravodlivosti 55
    2. KRESŤANSKÁ SOCIÁLNA NÁUKA 55
    2.1 Ústredná myšlienka 56
    2.2 Základná hodnota 56
    2.3 Idea spravodlivosti 56
    LITERATÚRA 58

Zdroje:
  • Barany, E.: Moc a právo. Bratislava 1997.
  • Bonnate, L.: Medzinárodní terorismus. Praha 1997.
  • Búraj, L a kôl: Sociálna filozofia. Vybrané kapitoly a texty. Bratislava 1993.
  • Carlsson, I. a Lindgren, A-M.: Čo je sociálna demokracia. Bratislava 1998.
  • Černík, V.: Bieda holizmu či individualizmu? In: Filozofia, 1992, č. 11.
  • Čirkin, V. E.: Političeskaja modernizácia rozvivajuščichsja strán. Moskva 1979.
  • Človek a lidská práva. Sbirka úmluv a deklarací. Praha 1990.
  • Dahl, R,: Modern poiitical analysis. New York 1963.
  • Dejiny praveku a staroveku. L část Praha 1979.
  • Easton, D., Gunell, J. G.: The development of poiitical science. A comparative survey, London 1991.
  • Easton, D.. Systems Analysys of Poiitical Life. New York 1965.
  • Fukuyama, F.: Konec dejin? Revue pro stŕedoevropskou kultúru a politiku 1990 roč. 6., Č. 15.