Seminárna práca na tému "Daňové raje"

Zdaňovanie je povinne zavedené štátom. V jeho záujme je čerpať finančné prostriedky, čo však nie je v záujme podnikateľských subjektov ako i jednotlivca. Z tohto dôvodu ľudia prišli s plánom čiastočne, alebo dokonca úplne zabrániť týmto platbám štátu. Preto upravujú svoj zisk a znižujú svoju zdaniteľnú časť jej presunom do iných krajín s nízkou daňovou sadzbou.
Už v dávnych časoch sa ľudia snažili znížiť svoje dane. Už v starovekom grécku niektoré grécke ostrovy slúžili námorným obchodníkom ako sklady zahraničného tovaru, aby sa zabránilo dvojitému zdaneniu dovezeného tovaru v Aténach.
Za daňový raj je vo všeobecnosti považované bezpečné miesto umožňujúce vyhnúť sa plateniu najmä vysokých daní.
Výraz offshore pochádza z angličtiny a jeho voľný preklad znamená „pobrežný“. Zákony označené týmto pojmom prijímali v 70-tych rokoch najmä chudobnejšie ostrovné krajiny, aby pritiahli zahraničných investorov. Neskôr sa však systém rozrástol do takých nečakaných rozmerov, že štáty, ktoré ho využívajú, získali prívlastok daňový raj.
Oficiálne nie je nič nezákonné na tom, ak obchodník prenesie svoj biznis na firmu, ktorá sídli povedzme na Kajmanských ostrovoch. Podnikatelia si najčastejšie zakladajú v daňových rajoch obchodné spoločnosti. Majú na to dva dôvody. Jednak platia minimálne dane, prípadne ich neplatia vôbec. Druhým je, že tým chránia svoj majetok.
Daňové raje pôsobia na prvý pohľad ako maximálne výhodné a nie je na nich vidieť nič zlé. Pravdou však zostáva, že spôsobujú odliv financií z krajín, kde sa peniaze vyprodukujú. Veď práve z daní obyvateľov danej krajiny je zabezpečovaný servis pre občanov, ktorý zahŕňa školstvo, sociálnu sféru, zdravotníctvo, budovanie diaľnic či obranu. Ak by si každý z nás zmenil trvalý pobyt či sídlo svojej firmy, štát by jednoducho skrachoval. Krajinám, ktoré ponúkajú daňové úľavy či odpustenie akýchkoľvek poplatkov, to však nikto nemôže mať za zlé. Práve na tom totiž stojí ich ekonomika.