Jozef Karol Hell

V 17. a na začiatku 18.storočia boli na území Slovenska značne nepriaznivé podmienky na banskú výrobu. Už počas protihabsburských povstaní sa v niektorých baniach celkom prestalo pracovať a baníctvo bolo neraz na pokraji záhuby aj vo významných banských revíroch, ako boli banskoštiavnický, kremnický, banskobystrický a smolnícky. Druhou veľkou prekážkou ťažby rúd bolo zatápanie hlbších banských diel spodnými vodami. Pravda, v saských a českých baniach už existovali na tie časy vyspelé čerpacie mechanizmy, začalo sa s ich zavádzaním aj v baníctve na Slovensko, ale pre ustavičné vnútorné nepokoje a ich dôsledky sa v baníckej praxi nemohli uplatniť v potrebnom rozsahu. A tak sa na čerpanie banských vôd používala stále len ľudská a zvieracia sila. Koncom 17.storočia pracovalo napríklad pri čerpaní vody z baní v Banskej Štiavnici naraz 700, ba až 900 ľudí a asi 200 koní. Práca pri čerpadlách bola veľmi namáhavá, preto ju ľudia nechceli robiť, a preto okolité stolice a panstvá museli do baní posielať ako čerpačov poddaných - ako na nútené práce. Týždenné výdavky na čerpanie vôd z baní boli len v Banskej Štiavnici okolo 5000 florénov. Aj napriek veľkým výdavkom boli banskoštiavnické bane výnosné. Práve koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov 17.storočia sa z nich vyťažilo toľko striebra, ako sa nevyťažilo vari nikdy predtým ani potom. Roku 1691 odovzdala napríklad banskoštiavnická komora do kremnickej mincovne 137 985 hrivien, t.j. asi 34 500 kg striebra. Banský erár podnikal preto všetko, aby bane zachránil pred zatopením. Prejavilo sa to už po potlačení Tökölyho a predovšetkým Rákóciho povstania, keď sa v Banskej Štiavnici uplatnili mnohí konštruktéri a strojníci, ktorí tu stavali známe a vynachádzali celkom nové čerpacie zariadenia. Medzi konštruktérmi osobitne vynikli najmä Matej Kornel Hell a jeho syn Jozef Karol Hell.