John Locke - zakladateľ britského emiprizmu

Narodil sa v roku 1632 v puritánskej anglickej rodine, ktorá bola opozične naladená voči kráľovi. Jeho otec bol právnikom a aktívnym bojovníkom v parlamente. Mladý John Locke absolvoval Westminsterskú kláštornú školu. Odtiaľ v roku 1652 ako najlepší žiak odišiel študovať na Oxfordskú univerzitu. V roku 1667 sa stal lekárom, osobným tajomníkom a vychovávateľom syna lorda Ashleyho, neskoršieho lorda zo Shaftesbury, čo výrazne ovplyvnilo jeho osud. V diskusiách s významnými hosťami lorda Ashleyho a pod vplyvom samotného lorda sa formovali ako jeho prírodovedné záujmy a znalosti, tak aj názory na politické a ekonomické otázky. Lockov vstup do odborného sveta bol taký výrazný, že už v roku 1668 bol zvolený za člena vedeckej Kráľovskej spoločnosti v Londýne. Dvakrát, v rokoch 1672 a 1679, zastával dôležité funkcie v štátnej správe, lebo vtedy sa lord Ashley, protivník režimu reštaurácie, stáva lordom kancelárom. A práve tak dvakrát, v súvislosti s pádom lorda Ashleyho, bol aj Locke prenasledovaný. Keď lord Ashley po dvojnásobnom väznení utiekol v roku 1682 do Amsterdamu, Locke ho do emigrácie nasledoval. V roku 1689, po páde Jakuba II. sa Locke vrátil do Anglicka, kde mu Viliam Oranžský ponúkol dôležité politické funkcie. V tej dobe Locke zahajuje najplodnejšie obdobie svojho filozofického bádania. V oblasti politickej filozofie sa stáva ideológom "slávnej revolúcie". Vytvoril empirickú teóriu poznania. Položil základy empirickej filozofie. Najväčšiu pozornosť sústredil na ľudské poznávanie a ovplyvnil gnozeológiu 18. storočia. Zomrel v roku 1704.
...