Joga

Sánkhja a joga majú veľa spoločných názorov, s výnimkou toho, že svetonázor jógy je teistický, kým sánkhja nemá boha. V sánkhje sa podrobne vysvetľujú štádiá procesu, ktorými vesmír vzniká z Najvyššej reality. Jej pojmy, sformované približne začiatkom prvého tisícročia p.n.l., prenikli celým hinduistickým myslením. Predstavy sánkhjovej školy boli transplantované najmä do starej jogovej tradície v Indii a práve tento úzky vzťah vytvoril základ pre Patandžaliho jogovú školu. Avšak v jogovej škole sa zmenil dôraz a záujem sa nesústreďoval na širokú univerzálnu teóriu, ale na individuálnu spásu a na techniky, ktorými je možné ju dosiahnuť. Joga sa teda zaoberá hlavne povahou človeka a praktickou metódou; sánkhja poskytuje širší makrokozmický obraz a samo poznanie považuje za dostatočné na dosiahnutie vyslobodenia. Hoci sánkhja už nie je aktívnou školou, jej myšlienky sú stále veľmi dôležité, keďže prešli do všeobecného prúdu hinduistického myslenia. V týchto dvoch školách, a najmä v joge, sa možno uplatnili niektoré najstaršie pôvodné indické predstavy