Antická rétorika

Rétorika sa v starom Grécku rozvinula do takej miery, že sa k nej vraciame dodnes a pojmy či kategórie, s ktorými pracovala, uplatňujeme i v modernej rétorike. Rečníctvo sa v Grécku chápalo ako umenie a práve z tohto dôvodu treba venovať viac porozornosti starogréckemu rečníctvu, rečníkom a starogréckej rétorike.

V semestrálnej práci sa zaoberáme antickou rétorikou, jej vznikom a vývojom.
Semestrálna práca je rozdelená na dve kapitoly, pričom prvú kapitolu venujeme vzniku rétoriky, ktorý sa datuje do 5. str. pred n. l.. Prvá kapitola je rozdelená do 9 podkapitol, pričom každá sa venuje významnému rečníkovi Grécka.
Prvá podkapitola sa venuje Grogiasovi z Leontínu, ktorý založil prvú školu rétoriky a zároveň napísal prvú učebnicu rétoriky, ktorá sa žiaľ nedochovala.

Druhá podkapitola je venovaná slávnemu gréckemu lekárovi Hippokratovi, ktorá chápal zdravie človeka ako harmóniu štiav. V tretej podkapitole spomíname Isokrata, ktorý sa o úlohe rečníctva vyjadril takto: „Slovo nielenže nás oslobodilo z okov zvieracieho života, vďaka nemu sme postavili está, vytvorili zákony a vynašli umenie. Jeho moc je taká, že bez pomoci slova nemôže vzniknúť nič rozumné. Slovo je vodcom všetkých činov a všetkých zámerov.“ 

Štvrtá podkapitola je venovaná Empedoklovi z Akragantu, ktorý kládol dôraz na dobrú znalosť jazyka.

Piatu podkapitolu sme venovali významnému gréckemu filozofovi a rečníkovi Sokratovi, ktorý chodil medzi ľudí, vyučoval bezplatne, formou rozhovoru, hrou otázok a odpovedí.

V šiestej podkapitole spomenieme demostenosa, ktorý bol najzapálenejším, pretože zanechal 61 rečníckych textov, 56 úvodov k rečiam, a niekoľko listov.

Siedmu podkapitolu venujeme Demokritovi z Abdér, ktorý kladol dôraz na starostlivý výber slov: „Slovo môže lepšie presviedčať ako zlato.“ V ôsmej kapitle spomenieme Platóna, Sokratovho nasledovníka, ktorý veril, že človek má v sebe zakódované dobro.


Deviata podkapitola je venovaná Aristotelovi, ktorý bol encyklopedista, a najväčší mysliteľ staroveku, zanechal po sebe stovky kníh, pričom jeho spisy sa týkali logiky, prírodovedy, psychológie, filozofie, etiky, politiky a slovesného umenia, vrátane rétoriky. 


Druhá kapitola rozčlení rečníctvo na súdne, politické a slávnostné.