Hľadaj Zobraz: Univerzity Kategórie Rozšírené vyhľadávanie

44 674   projektov
1 nových

Antická rétorika

«»
Prípona
.doc
Typ
semestrálna práca
Stiahnuté
6 x
Veľkosť
0,1 MB
Jazyk
slovenský
ID projektu
40664
Posledná úprava
14.10.2012
Zobrazené
945 x
Autor:
kaciatkooo
Facebook icon
Detaily projektu
Popis:
Rétorika sa v starom Grécku rozvinula do takej miery, že sa k nej vraciame dodnes a pojmy či kategórie, s ktorými pracovala, uplatňujeme i v modernej rétorike. Rečníctvo sa v Grécku chápalo ako umenie a práve z tohto dôvodu treba venovať viac porozornosti starogréckemu rečníctvu, rečníkom a starogréckej rétorike.

V semestrálnej práci sa zaoberáme antickou rétorikou, jej vznikom a vývojom.
Semestrálna práca je rozdelená na dve kapitoly, pričom prvú kapitolu venujeme vzniku rétoriky, ktorý sa datuje do 5. str. pred n. l.. Prvá kapitola je rozdelená do 9 podkapitol, pričom každá sa venuje významnému rečníkovi Grécka.
Prvá podkapitola sa venuje Grogiasovi z Leontínu, ktorý založil prvú školu rétoriky a zároveň napísal prvú učebnicu rétoriky, ktorá sa žiaľ nedochovala.

Druhá podkapitola je venovaná slávnemu gréckemu lekárovi Hippokratovi, ktorá chápal zdravie človeka ako harmóniu štiav. V tretej podkapitole spomíname Isokrata, ktorý sa o úlohe rečníctva vyjadril takto: „Slovo nielenže nás oslobodilo z okov zvieracieho života, vďaka nemu sme postavili está, vytvorili zákony a vynašli umenie. Jeho moc je taká, že bez pomoci slova nemôže vzniknúť nič rozumné. Slovo je vodcom všetkých činov a všetkých zámerov.“ 

Štvrtá podkapitola je venovaná Empedoklovi z Akragantu, ktorý kládol dôraz na dobrú znalosť jazyka.

Piatu podkapitolu sme venovali významnému gréckemu filozofovi a rečníkovi Sokratovi, ktorý chodil medzi ľudí, vyučoval bezplatne, formou rozhovoru, hrou otázok a odpovedí.

V šiestej podkapitole spomenieme demostenosa, ktorý bol najzapálenejším, pretože zanechal 61 rečníckych textov, 56 úvodov k rečiam, a niekoľko listov.

Siedmu podkapitolu venujeme Demokritovi z Abdér, ktorý kladol dôraz na starostlivý výber slov: „Slovo môže lepšie presviedčať ako zlato.“ V ôsmej kapitle spomenieme Platóna, Sokratovho nasledovníka, ktorý veril, že človek má v sebe zakódované dobro.


Deviata podkapitola je venovaná Aristotelovi, ktorý bol encyklopedista, a najväčší mysliteľ staroveku, zanechal po sebe stovky kníh, pričom jeho spisy sa týkali logiky, prírodovedy, psychológie, filozofie, etiky, politiky a slovesného umenia, vrátane rétoriky. 


Druhá kapitola rozčlení rečníctvo na súdne, politické a slávnostné.

Kľúčové slová:

rétorika

Hippokrates

Gorgias

Isokrates

Empedokles

Sokrates

Demostenes

Demokritos

Platón

Aristoteles



Obsah:
  • ÚVOD 3
    1 VZNIK RÉTORIKY 5
    1.1 Gorgias z Leontínu 6
    1.2 Hippokrates 7
    1.3 Isokrates 7
    1.4 Empedokles z Akragantu 8
    1.5 Sokrates 8
    1.6 Demostenes 9
    1.7 Demokritos z Abdér 9
    1.8 Platón 10
    1.9 Aristoteles 10
    2 ČLENENIE REČNÍCTVA 11
    ZÁVER 12
    ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 13

Zdroje:
  • DOHALSKÁ, M. a kol. 1985. Mluvím mluvíš mluvíme. Praha: Horizont, 1985. 128 s.
  • HRABOVSKÝ, J. 1996. Marcus Tullius Cicero prvý najlepší rečník v Európe. Bratislava: Veda, 1996. 165 s. ISBN 80-224-0453
  • KING, P. J. 2004. Sto filozofov – život a dielo najvýznamnejších svetových mysliteľov. Bratislava: Perfekt, a.s., 2004. 191 s. ISBN 80-8046-347-6
  • KOHOUT, J. 1995. Rétorika umění mluvit a jednat s lidmi. Praha: Management press, 1995. 124 s. ISBN 80-95603-92-6
  • MYSTRÍK, J. 1980. Rétorika. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1980. 217 s.
  • RYBÁR, L. 1980. Základy rétorickej komunikácie. Bratislava: Obzor, 1980. 304 s.
  • STŐRIG, H. J. 1993. Malé dějiny filozofie. Praha: Zvon české katolické nakladatelství, 1993. 559 s. ISBN 80-7113-058-3
  • TOMAN, J. 1981. Ako správne hovoriť. Bratislava: Smena, 1981. 475 s.
  • WERNEROVÁ, I. 2010. Komunikace pro každého. Praha: Computer Media s. r. o., 2010. 240 s. ISBN 978-80-7402-064-3