Veľká francúzska revolúcia

Francúzsko - máj 1774: Nastupuje kráľ Ľudovít XVI. a Mária Antoinetta (dcéra Márie Terézie, rakúska arcivojvodkyňa). Neobľúbený Ľudovít XV. zanechal monarchiu v katastrofálnom stave (“preslávil” sa aj výrokom “po nás potopa”). Deficit verejných financií dosiahol na konci jeho vlády obrovských rozmerov, životná úroveň obyvateľov klesala, ceny stúpali. Pred vládou Ľudovíta XVI. stála náročná úloha - zachrániť financie, reformovať hospodárstvo, aj monarchiu.

Kráľ vymenoval v roku 1774 Turgota, ktorý bol veľkou nádejou reformátorov, generálnym kontrolórom financií. Ten zaviedol reformy: voľný obchod, zrušil vnútorné clá, navrhol zdaniť "nedotknuteľnú" šľachtu a cirkev. Nevyhnutné reformy vyvolali odpor dvora a v r. 1776 je odvolaný. Nastupuje Necker. Ten pre odpor Versailles nemôže spraviť reformy, ďalej berie pôžičky a zadlžuje štát. Reformy zostali v polovici cesty. Necker vydáva v r. 1781 “Správu o stave štátnych financií”, čo vyvolá pobúrenie dvora a odvolajú ho. Štátne financie dorazila nákladná pomoc Američanom. Síce v r. 1783 vojnu s Anglickom vyhrali, ale zruinovalo to rozpočet. Dvor, to bolo asi 12 tisíc šľachticov, žijúcich v prepychu a pohodlí v rozsiahlom paláci vo Versailles. Filozofi, ale aj rôzne skupiny liberálnych šľachticov, vrátane samotnej vlády (Malesherbes, Turgot, Necker, Calonne) kritizovali monarchiu za nezvládnuté financie, oslobodenie šľachty a duchovenstva od daní a za nefunkčný politický systém, kde mal všetku moc kráľovský dvor vo Versailles...