Úloha a rozsah práv kolízneho opatrovníka

Právo zastupovať maloleté dieťa patrí spravidla obom rodičom. Predpokladá sa, že rodičia sa dohodnú na výkone rodičovských práv a povinností voči dieťaťu, ako i na obsahu právneho úkonu. Rodičia podľa zákona zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé ( podľa § 31 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. ). Podľa Občianskeho zákonníka má maloleté dieťa spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku ( podľa § 9 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. ).
Žiadny z rodičov však nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.
V takomto prípade súd maloletému dieťaťu ustanoví opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Zákon o rodine zavádza pre tento typ opatrovníka legislatívnu skratku „kolízny opatrovník“. Súd ustanoví kolízneho opatrovníka aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.