Popis:
		Roku 1889 nemecký fyzik Otto Lehmann skúmal chemické zlúčeniny cholesterylbenzoátu a jódu striebornatého, o ktorých ako prvý hovoril botanik Friedrich Reinitzer, a nazval ich kvapalnými kryštálmi. Už v roku 1888 Reinitzer objavil cholesterylbenzol a pritom pozoroval, že táto pozoruhodná chemická látka sa taví pri teplote 145°C, ale priezračnou kvapalinou sa stane až pri teplotách vyše 179°C. Pri teplotách od 145°C do 179°C ma táto látka podobu mliečne zakalenej kvapaliny. Lehmann skúmal tento úkaz a zistil, že cholesterylbenzol má medzi kvapalinou a tuhou fázou ešte tretiu fázu. Tento jav nazval kvapalnou kryštalizácou.
Tak čo sú vlastne kvapalné kryštály? Sú to homogénne, väčšinou organické kvapaliny, v ktorých sa vyskytuje špecifický kvapalný stav v tepelnej oblasti medzi normálnou kvapalnou fázou a tuhou fázou. V tomto stave sú molekuly kvapaliny jednotne orientované aspoň v jednom smere v celom objeme (nematická fáza), alebo aj dodatočne vo vrstvách (smektická a cholestrická fáza). Všetky vrstvy sa dajú navzájom posúvať a otáčať (obr.1). Jednotlivé fázy medzi izotropnou kvapalinou a tuhou fázou sa nazývajú mezofázami. Podobne ako pri tuhých kryštáloch, usporiadanie molekúl sa prejavuje zmenenými optickými vlastnosťami, akými je napr. dvojlom, polarizácia svetla atď.
...
		
        
    
    Kľúčové slová:
		
		  		  tekuté kryštály
		  		  fyzika
		  		  kryštál
		  		  tekutý kryštál
		  		  kvapalná kryštalizácia
		  		  kvapalina
		  		  organická kvapalina
		  		  LCD
		  		  liquid crystal display
		  		  polymér
		  		  chémia
		  		  prahové napätie
		  		  bod čistenia
		  		  kontrast
		  		
		
				
		
		Obsah:
		
				- Objav tekutých kryštálov
 Zobrazovacie jednotky s kvapalnými kryštálmi
 Teplotný rozsah
 Časy spínania a vypínania
 Prahové napätie
 Napájacie napätie
 Prevádzkový prúd
 Prevádzková frekvencia a vybudenie
 Kontrast
Zdroje:
		    
		    		    - O.Limann, H.Pelka: Elektronika bez balastu, Alfa, Bratislava 1990, ISBN 80-05-00643-8